Jedno z cvičení v projekte Rok pre seba…
“Predstav si, že máš schopnosť vnímať svet inými očami zakaždým, keď sa tak rozhodneš. Zakaždým, keď otvoríš oči, vidíš svet okolo seba inými očami.” – don Miguel Ruiz
zízanie
Nezízajte, pozerajte len zľahka
“Keď sa pozeráte na svet priamo, oči fixujú kotviaci bod a znemožňujú jeho ďalší pohyb.Za takýchto podmienok sa nedá dosiahnuť ani triezvosť, ani fluidita. Preto by sme sa nemali pozerať na svet priamo – nemali by sme zízať, ale len úchytkom a uvoľnene pozrieť sem a tam. Platí to dokonca aj pre prípady, kedy vnútorným zrakom pozeráme na náš vnútorný svet.” — Théun Mares
Trataka – cvičenie na zízanie
Toto ani neviem, odkiaľ mám – do počítača som si to natiahla pred dvoma rokmi a zabudla spracovať. A ako za sebou “zametám stopy”, tak sa k tomu vraciam:
Trataka – koncentrované zízanie – je intenzívne pozeranie sa bez odvrátenia pohľadu na malý bod, až kým sa nespustia slzy. Je to jednoduchá metóda koncentrácie, kde sa energie zmyslov, emócií a rozumu sústreďujú na ten istý bod. Najprv sa ho učíme na nejakom objekte, neskôr sa sústreďujeme aj na predstavy. Vytvára nepohyblivý, nepremenlivý stav mysle. Čítať ďalej
Hrdinská bosorka zdrhá pred hmlou :-)
Tento článok ma ukáže v plnej kráse. Je o tom, ako som ja, nebojácna, odvážna, vzdorujúca bosorka ušla pred hmlou. 😕
Bola som na služobke a v hoteli. Počas obednej prestávky som vyšla von na slniečko, k malému jazierku s vodotryskom pred hotelom. Boli v ňom rybky rôznych farieb a cez jazierko viedla drevená lávka a ja som na nej s obľubou postávala a pozerala na rybky.
Po chvíli všetky rybky zaliezli do tieňa lávky a ja som sa rozhodla pozerať na vodu. Milujem vodičku, jej zurčanie, vôňu i energiu. No a táto vodička vystrekovala cez ružicu asi meter do vzduchu a potom s čľapotom padala späť do jazierka. Nesmierne ma to ukľudňovalo; idylka ako vyšitá. Čítať ďalej
Tri stupne videnia
Podľa Lujana Matusa existujú tri stupne “videnia”. V tom prvom sa vidiaci prdúska so svojimi vlastnými želaniami: vidí, čo chce vidieť. Teda: nevidí, len si vyberá veci, ktoré sa mu interpretačne hodia, a ak sa mu nehodia, tak ich interpretačne skreslí. Toto je spôsob vnímania, v akom sa bežne pohybuje človek.
Prácou na sebe a svojich predsudkoch a vymazávaním vlastnej predstavy o fungovaní sveta sa stáva vidiaci prístupnejší pre zvyšok informácií (teda nie len tých, čo ho zaujímajú alebo sa mu hodia). Jeho študent v knihe popisuje pekný príklad: sadol si do taxíka a zrazu sa mu v hlave začalo točiť nejaké video, o ktorom síce vedel, že existuje, ale v živote ho nevidel. A vtedy pochopil, že si sťahuje informácie z hlavy taxikára.
Lujan Matus: Čítať ďalej
Vysnívať sám seba
Zápisky z prednášky Taishe Abelar v Pasadene v októbri 1992, ako boli zverejnené v The Nagualist na jeseň 1994. Obsahujú návrhy pre cvičenia ne-robenia, pre nachádzanie viacerých vecí na rekapitulovanie, ako rekapitulovať počas snívania (to, čomu Lujan Matus hovorí stalkovanie v sne) a tipy, ako prebudiť energetické telo.
Taisha Abelar (vlastným menom Anna-Marie Carter) patrila medzi Castanedove “bosorky”, do jeho druhej, malej družiny. Bola stalkerka a jedna zo spoluzakladateliek Tensegrity (=Magické prechody hore na lište). Napísala jedinú knižku – Bosorácky prechod, Sorcerer’s Crossing.
Mimochodom, v marci 2011 má vyjsť nová kniha od Taishe Abelar, zatiaľ bez názvu. Vzbudzuje to vo mne síce pochybnosti, pretože keby bola niečo napísala, dalo sa to pred 10 rokmi speňažiť lepšie ako dnes, no ale poznám jedného sivého ušatého, čo si ju aj tak kúpi 🙂 … už len kvôli Taishi. Mne osobne nesmierne pomohla. 🙂 Čítať ďalej
Vnútorný monológ a rovnica boja
Don Juan stále opakoval, že podstatnou súčasťou jeho bosoráctva bolo zrušenie vnútorného monológu. Týmto sa totiž vypína pozornosť tonalu. Don Juan zastaveniu vnútorného monológu vravel zastaviť svet. Vysvetľoval, že istá časť z nás je vždy držaná pod zámkom, pretože sa jej bojíme, pretože pre náš rozum vyzerá ako „šialený príbuzný“, ktorého držíme ukrytého v pivnici, len aby sme sa ním nemuseli zapodievať. Táto časť je naša druhá pozornosť a keď sa táto konečne môže uprieť na niečo, svet sa zastaví (svet vo vnímaní “každodenná fyzická realita”). Čítať ďalej
Tiene a ne-robenie
O zízaní do tieňov som už písala. 
V ďalšej Castanedovej knihe som sa znova stretla so zízaním do tieňov pri ne-robení (dostaneme sa k tomu neskôr). Castaneda tam popisuje svoj zážitok s donom Juanom zo sonorskej púšte (ono je to skôr planina ako púšť, ale nazývajú to púšť). Boli na výšľape a don Juan ho učil o ne-robení. Nnáhle poznamenal, že Castanedu sleduje nejaký tieň. Castaneda sa prekvapil, ale don Juan povedal, že Castanedovo telo to už dávno vie – keď mu to oznámil, mykla sa mu pravá ruka a to značí, že jeho telo vedelo, že “tieň” je vpravo. Išlo o tieň spojenca.
Castaneda sa pýtal, prečo ho don Juan nazýva “tieňom”, keď je to niečo celkom iné ako tieň balvanu. Don Juan odpovedal, že tieň kameňa i spojenec majú tie isté silové vlákna a preto sú “tiene”. Čítať ďalej
Zízanie do tieňov a mimofyzický tréning
Ďalší výťah z Castanedu, znova k zízaniu, ale aj k snívaniu. Veľmi užitočná technika na zastavenie vnútorného monológu, s ktorou mám skúsenosti. Hodí sa výborne pre zhmotňovanie!
La Gordu naučil don Juan pozerať na tiene lístia, rastlín a kameňov. Nazývala to „zízanie do tieňov“. Nakoniec už nepozerala na veci, len na ich tiene. Vravela, že tiene sú vždy – aj v noci a v tme. Čítať ďalej
Vysoko užitočná zručnosť: zízanie
Toto je ďalší výcuc z Carlosa Castanedu. Zapodieva sa jednou z dôležitých prípravných aktivít na rozvoj druhej pozornosti, teda formy mimozmyslového vnímania. Pre mňa to bola nová téma, so zízaním som nemala nijaké skúsenosti. Začala som s tým až po tom, ako som si túto pasáž prečítala.
Snívanie je jediný spôsob, ako prebudiť druhú pozornosť bez toho, aby ju človek poškodil, aby z nej urobil hrozbu. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
