“Teraz nastal čas, aby si nerobil to, čo vždy robíš. Seď tu, kým neodídeme, a ne-rob.”
Týmto vyhlásením don Juan uvádza v Castanedovom živote novú kapitolu a jednu podstatnú bosorácku zručnosť – ne-robenie. 🙂
Priznám sa, keď som sa o ne-robenie potkla prvýkrát (čo nebolo až tak dávno, keďže knihy čítam neporiadne a na preskáčku), pomýlila som si ho s taoistickým princípom wu-wei, nezasahovaním. Ale nie je to to isté. Kým wu-wei nám pomáha začleniť sa do vyššieho celku, ne-robenie buduje celkom inú zručnosť – borí našu fixáciu na svet tonalu a uvoľňuje energiu pre vnímanie nagualu. Čítať ďalej
Nedávno sme tu mali s Ninou dosť nepeknú debatu o tom, či zosmiešňujem nagualov a duchovne vyspelé bytosti alebo nie. Vtedy som to celkom nechápala a myslela som, že tým „duchovne vyspelé bytosti“ myslí seba a svoju skupinku blízkych a „zosmiešňovaním“ to, že si dovoľujem mať iný názor. Ale môj kamarát, letitý pedagóg, ma kedysi učil: vždy hľadaj vo vyjadrení človeka (on tým myslel „žiaka“) niečo, čo tomu vyjadreniu dáva logiku. A tak som hľadala… 🙂
Toto je ďalší výcuc z Carlosa Castanedu. Zapodieva sa jednou z dôležitých prípravných aktivít na rozvoj druhej pozornosti, teda formy mimozmyslového vnímania. Pre mňa to bola nová téma, so zízaním som nemala nijaké skúsenosti. Začala som s tým až po tom, ako som si túto pasáž prečítala.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 