Dnes som sa Gabriela pýtala na svoj rozvoj. Bola som zvedavá, ako sa držím a čo treba urobiť najbližšie. Povedal, že je všetko v poriadku a že už sa prestal báť. Keďže viem, že Gabriel sa nikdy nebojí, prišlo mi to také čudné slovo a sondovala som, čo to presne v jeho vnímaní znamená. Dostala som odpoveď, že keď som sa vkradla k nim, začala sa pre nich celkom nezvyklá situácia a “systém” postupoval extrémne opatrne, aby nerobil zbytočné chyby a vedel odpružiť všetky moje chyby a zlyhania. To opatrné postupovanie a ostražitosť som ja vnímala ako nedôveru, podceňovanie a extrémny tlak na seba. Ale potom že sa im podarilo zastabilizovať ma.

Na to sa okamžite nakekešil môj egúšik, že aké “oni zastabilizovali”, keď ja si to pamätám ako že som sa rozhodla absolútne a bezvýhradne sa riadiť Gabrielovým slovom, aj keby mi tvrdil, že som Adolf Hitler. Nato sa on zasmial a vysvetlil mi, že aby som toto mohla urobiť, potrebovali mi najprv vytvoriť priestor na rozhodnutie – a ten mi vytvorili tým, že na mňa prestali tlačiť a spoľahli sa, že sa budem posúvať sama. Otec že ma pozná tak dobre, že vedel, že si nesadnem na vavríny a nezačnem plesnivieť. Čítať ďalej →