Ešte stále ma bolí

Už týždeň sme nemali Šípovýé žaby, tak zasa úryvok z kapitoly 21, Mačka von z vreca:

Renátina zlomyseľnosť sa ma nečakane dotkla. Mohla som si hovoriť, že to je len jej nenávisť, že to je o predstave, ktorú si ona o mne urobila, no nie o mne samotnej… Mohla som sa tváriť, že sa ma to nedotýka – ale tak ďaleko ešte zjavne nie som! Ešte stále ma bolí, keď ma ľudia odmietajú napriek mojim snahám vychádzať s nimi! Ešte stále ma bolí, že ma ohovárajú a brýzgajú na mňa, hoci sa im snažím vystúpiť z cesty! Čo mám ešte urobiť? Prestať dýchať?

Potlačila som pocit ukrivdenia a vyniesla som kávu do ich pracovne. Divne na mňa fľochli – asi sa pokúšali odhadnúť, koľko z ich rečí som začula. Ako keby na tom záležalo… Bol to ich dom a ja som bola len ‘personál’ – ruky bez srdca a bez duše. Čítať ďalej

Nebojte sa ťahať hranice

Dnes nový úryvok zo Šípových žiab, z kapitoly 31, Začiatok hrôzy:

Ako len mohla?! Odrazu sa trpkosť premenila na poznanie. Mohla, lebo mala tú možnosť a mala tú povahu. Otázka neznie ‘ako mohla?’, ale skôr ‘prečo mohla?’ Mohla preto, že som jej to umožnila. Miesto toho, aby som ju odrezala od možnosti, očakávala som od nej, že sa ‘zvedomí’, že potlačí svoju prirodzenosť!

Tak je to, dievča… Tvoj jediný nepriateľ si ty sama tým, ako doslova vtískaš vládu nad svojím životom do rúk ľudí, čo majú vlastné problémy a bojujú s vlastnými démonmi!

A jediný spôsob, ako z toho von, je v každom okamihu svojho života si pripomínať, s kým máš do činenia, a vytvárať mu len také možnosti, ktoré ti neublížia.

V podstate ide o to, že máme vovychovávané niektoré celkom nefunkčné vzorce reagovania, ktoré nás oberajú o osobnú silu. Jedným z nich je predpoklad, že ak nám niekto robí zle, je na ňom, aby svoje správanie upravil. Čítať ďalej

Čo o sebe veríte?

“Veriť si je mocné.

Neveriť svojmu príbehu o sebe je rovnako mocné.” — Jeffrey Allen

Náš príbeh o nás vznikal postupne a jeho základy ležia niekde v detstve, do nejakých 7 rokov života. Vtedy sme do seba ponahrávali všetky naše dnešné predstavy o tom, akí sme, aký je svet, ako funguje a kto v ňom sme my.

Tieto predstavy sú veľmi často podvedomé a na nich sme si Čítať ďalej

Keď sa vnímame ako centrum Univerza

d5cfb312-f715-40e0-8e8a-53b027f8ae96Dnes som sa potkla o citát, pri ktorom som zastala a potrebovala sa zamyslieť.

Bosoráci sa už nepohybujú v svete svetských vecí, pretože už nie sú vydaní napospas svojej sebareflexii. — Carlos Castaneda

Bolo mi jasné, že ide o vec voľby tých správnych slov. Sebareflexia u nás znamená “sebaspytovanie”. Ale anglické self-reflection sa dá pochopiť aj ako obraz: Čítať ďalej

Aby si bol sám, musíš zomrieť pre svoju minulosť

13533008_538899366293518_6909966828391231025_nPráve som našla:

“Nikdy nie si sám, pretože si stále plný všetkých tých spomienok, programovania, vnútorného džavotu zo včerajška; tvoja myseľ sa nikdy nevyčistí od všetkého toho balastu, ktorý zozbierala.

Ak chceš byť sám, musíš zomrieť pre svoju minulosť. Keď si sám, úplne sám, nepatriaci k nijakej rodine, národu, kultúre, k nejakému určitému kontinentu, dostaví sa onen pocit Čítať ďalej

Ktorý svet je reálny?

1912432_292633037553642_777129785_nZasa od castanedovcov (nejaké mňamkové debatky sa tam rozbehli 🙂 ), teraz pri otázke, nakoľko naše vnímanie je reálne, teda nakoľko sa môžeme spoľahnúť, že svet, ktorý vnímame, je reálny. Postreh napísal Mark Cloudfoot:

Svety sú relatívne. Vnímanie je stále. Nech už si v hocijakom svete – nebol by si tam, keby si ho nevnímal. Vidiaci sa preto rozhodli skúmať nie svety, ale vedomie. Táto voľba im umožnila vnímať množstvo svetov, ako jednu po druhej odstraňovali vrstvy nalepené okolo vedomia. V konečnom dôsledku nie sme nič iné Čítať ďalej

Začarovaný kruh vnímania a ako ho prelomiť

zivot zacinaPred chvíľkou som na nástenke objavila nový článok na eldhwen blogu s názvom “Duchovno?!?” a zo zvedavosti som sa tam šla pozrieť, či náhodou nepíšu o Tine a jej blogu… 😉 Bol to zas jeden z tých prebraných českých článkov a nakopol moje myslenie istým smerom.

Prvé, čo ma dostalo, bol štýl autorky. Šla som sa pozrieť na jej webovú stránku a tento článok sa neodlišuje od ostatných jej článkov. Keďže štýl mi nesedel, už som nečítala podrobne, ale aj tak mám pocit, že veľa jej myšlienok by som bez zaváhania podpísala.

Naučila som sa však niečo iné. Naučila som sa, že to, ako píšeme o druhých (a ako vidíme tých druhých), vypovedá jedine o nás… To, čo v situácii chceme vidieť, to v nej nájdeme. Ak chceme vnímať, akí sú tí druhí nedokonalí, nájdeme pre to nejaký dôkaz. A to, čo vnímame, zas na druhej strane vytvára okolo nás určitý svet, v ktorom sa potom pohybujeme a pretože vnímame zosilnene nedokonalosť, v tejto začarovanej slučke do svojho sveta dostávame nedokonalosti stále viac a viac… No-go. Nielen voči autorke, ale aj voči mne. Okamžite som si spomenula na tých svojich “ksichtov”. A spomenula som si aj, ako sa to “necítilo dobre” a preto som začala s bobríkom mlčania. Čítať ďalej

Čo si hovoríte, keď mlčíte?

999887_260770004066070_528361038_nVčera sme telefonovali s Tinou. Rozprávala mi, že práve číta nejakú úžasnú knižku, ktorá začínala ako “to všetko už dávno poznám”, ale premenila sa na “aha, to som si vôbec neuvedomila!” 🙂 Popísala mi jedno cvičenie a to ma oslovilo natoľko, že si ho sem dneska dávam (už som ho totiž začala praktizovať 😉 ):

Všímajte si v priebehu dňa svoj vnútorný monológ. Ako znie? Ako pristupujete k veciam? Hľadáte na nich blchy – alebo v nich hľadáte to dobré?

Dopracovali sme sa k nemu tak, že som jej spomenula, že na fejsbúk som v ten deň ráno dala článok o tom, že už nejdem nikoho komentovať, už sa nejdem nad ničím rozčuľovať a že veľkoryso umožním ľuďom byť blbými aj bez toho, aby som k tomu zaujímala nejaké stanovisko 😉 … No a Tina mi odpovedala, že ona to na sebe vníma tiež tak od času, kedy si toto cvičenie prečítala – že si začína uvedomovať, koľkokrát k nejakému komentáru pristupuje negativisticky, s očakávaním zlého. (Okamžite som sa v tom našla, čo si budeme bublať… Osobná história funguje na 100%.) Čítať ďalej

Uchovávaj lásku, nie spomienky

Toto poslala Taliarail:

Proč se zbavovat minulosti, Babádží? Copak v ní neuchováváme vzpomínky na své blízké?!

“Nač uchovávat vzpomínku na své blízké? Uchovávej lásku, ne vzpomínky. Udržuj ji při životě v přítomnosti.  Minulost Ti brání, abys byl tady a teď.

A kde začít?

“Od této chvíle žádné myšlenky na minulost, na minulý život. Napiš to. Ať nese papír vzpomínku a tvá duše ať je čistým plátnem.“ Čítať ďalej