Je jedno, čo hovoríš…

Minule som sa na fejsbúku potkla o jedno nádherné vyjadrenie: “Je jedno, čo hovoríš, pokiaľ ja cítim inak.”

Zdvihlo mi obočie, šla som sa pozrieť na komentáre a tam som našla zaslzených, tľapkajúcich “100%”, “svätá pravda” a podobne…

Zamrazilo ma. Pretože som “osvietená”, nekomentovala som – ale nie som zas až natoľko 😉 “osvietená”, aby som to prešla mlčaním!

Každý, kto sa čo len okrajovo zaoberal psychikou človeka, totiž vie, že to, čo cítime, môže byť buď autentické, alebo vovychovávané.

Napríklad je nám zima. Autentické. Cítime pohŕdanie. Vovychovávané.

A potom sú tu pocity ako nedôvera a strach, ktoré môžu byť jedno aj druhé. Čítať ďalej

Skutočná príčina našich frustrácií

U Timber Hawkeye-a (vy ho poznáte z citátov skôr ako Buddhist Bootcamp) som našla reklamu na jeho životopis a veľmi peknú úvahu v tom kontexte o skutočnej príčine našich frustrácií:

Timber Hawkeye spomína na svoje nekonečné diskusie s matkou, kedy ona mu poskytovala niečo a on očakával iné správanie – a tak si večne niečo vyčítali.

“Dnes rozumiem, že robila to, čo považovala za najvhodnejšie (vzhľadom na dobu, z ktorej vyšla). Skutočným problémom nebola moja matka, ale môj siahodlhý zoznam očakávaní na ňu – to spôsobovalo moju frustráciu a sklamanie. Mal som istú predstavu o tom, aká by “matka” mala byť. /…/ V skratke: snažil som sa vyžmýkať pomarančovú šťavu z jablka. Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Nutkanie znovuinscenovať a prekonávať staré detské “rany”

Teraz čítam Evu Pierrakos: The Pathwork of Self-Transformation a budem vás chvíľu otravovať s výpiskami, pretože aspoň mne to hodne dáva (niektoré kapitoly až na druhýkrát, podľa toho, ktorou nohou ráno vstanem 😛 ). Dnes ideme na oblasť vzťahov a toho, ako v nich znovuprežívame “poranenia” detstva. Pierrakosová je tancmajsterka a kanál, ale jej muž je psychológ, a tak za jej channelingami je hodne veľa zdravej psychológie, čo aspoň mne robí dobre, hoci práve túto kapitolu som prvýkrát musela preskočiť, pretože som penila nad tým, ako niekto delí lásku na “nevyzretú” a “vyzretú” bez toho, aby zadefinovala, čo je čo… Ale pospala som ešte jenu nôcku, znova otvorila knižku a už to išlo 😛 . Čítať ďalej