Včerajšia debata ma vyprovokovala ísť hľadať článok, kde som na minigrimi kedysi písala o bielych tigroch. Článok je už starý vyše roka, ale moje poznanie sa odvtedy nejako výraznejšie neposunulo a tak je pre mňa ešte stále platný. Aspoň časti z neho vytiahnem teda aj sem – myslím, že sú to veci, ktoré možno opakovať aj donekonečna a vždy sa nájde niekto, komu niečo dajú…
Problémy so sebavedomím a pocitom sebahodnoty (toto druhé označenie mám oveľa radšej) stoja za všetkými našimi limitujúcimi presvedčeniami, vnútornými mantinelmi vnímania. Keď sa rodíme do tohto sveta, naša výchova nás väčšinou učí “zakotviť sa” v tom, ako nás hodnotia iní. Potom žijeme svoj život “navonok”, budujeme pre ostatných “výklad”, aby si nás vážili a aby sa nám v ľudskom spoločenstve žilo ľahšie. (Nezabúdajme, že na Slovensku platí – ak ťa majú radi, dostanú ťa ku korytu. 😛 ) Čítať ďalej

Nedávno som našla na webe
Pri jednom z rozhovorov dona Juana s Castanedom sa téma stočila na otázku násilnosti a zloby. Išlo o spracovanie minulosti, Castaneda mal niečo nespracované a v jeho živote sa to prejavovalo ako výbuchy násilia. Don Juan vtedy povedal, že táto násilníckosť sa preto, lebo Castaneda nie je v podstate “zlý”, premieňa najčastejšie na násilie voči sebe samému.
“Rozmýšľanie o čomkoľvek, čo si prajeme, aby sa nedialo, len znásobuje náš pocit nespokojnosti.” — Guy Finley
Dnes mi prišiel citát, ktorý mi padol nesmierne dobre. Lepšie mu porozumiete, ak nebudete brať “myslenie” a “cítenie” ako momentálnu činnosť, ale ako typ energie, cez ktorý si vymieňate informácie so svetom okolo vás:
V
Toto je výťah z kapitoly z knihy done Bernadette Vigilovej 