Mentalitu Obete si tu oklebecujeme už hodnú chvíľu. Na prvý pohľad sa k nej nikto veľmi nehlásime… O to desivejšie bolo pre mňa zistiť, že ja, čo som si celý život postavila na tom, že “nie som žiadna obeť”, presne do rutín Obete znova a znova spadám… To preto, že sú také nenápadné. Že ich nevnímame ako “obeťovanie”.
Dnes (čo je pre vás včera) som u Robina Sharmu počula veľmi pekné zhrnutie toho, čo mentalita Obete je – a tak ho sem pridávam. Čítať ďalej
Dnes ráno (čo pre vás bude najskôr “včera”), ako som načúvala svojim myšlienkam, dosť som sa zľakla. Neviem, či to je tým, že som prestala cítiť, že som sa dostala spod kontroly anjelov alebo návratom k toltéckym textom, ale začala sa u mňa rozmáhať bezohľadnosť. Najprv to bolo poznanie, že Čítať ďalej
Napadlo mi urobiť niečo ako “prevodník” medzi mojimi knižkami a toltéckymi témami, ktoré sa vyskytovali u Carlosa Castanedu, ako aj piatimi dohodami Miguela Ruiza. Hlavne u tých Castanedových tém to nie je vždy celkom zjavné, pretože moje skúsenosti sú vysoko osobné a niekedy až po dlhom čase som si uvedomila, Čítať ďalej
Na jednej z castanedovských skupín na fejsbúku pridal Caban Emil úvahu, ktorá ma veľmi oslovila:
Miesto bez ľútosti, vlastne miesto bez sebaľútosti, je miesto bez sebareflexie, bez ega. Emócie sú krátke, nepredlžované umelo egocentrickým vnútorným monológom, ktorý vytvára ego, Sú zamerané na zachovanie života. Pocity sú abstraktné, ako napríklad radosť z konania. Rozum je jasný a rýchly, pretože je zbavený funkcie konzervovať sebaobraz. Toto je skutočné “žiť v prítomnom okamihu”, ostražitý bojovník, pripravený na boj.
(The place of no pity, actually the place of no self-pity, is the place of no self-reflection, of no Ego. Emotions are short, not artificially prolonged by a self centered inner dialogue Ego generated, and aimed at preserving the being. Feelings are abstract, like the joy of action. Reason is clear and calculate fast, once free of the image conserving tasks. This is real “living in the Now”, the alert Warrior in full combat.)
Už som spomínala, že mám problém so slovenskými toltékmi, hlavne tými, čo sa hlásia k maresovcom. Tí, ktorých poznám, totiž prejavujú živo tendenciu vykladať si “neľútostnosť bojovníka” (často aj “bezcitnosť”) ako bezohľadné zdieranie ostatných svojimi verbálnymi výlučkami typu “ja som si povedala, ako som cítila, a čo si s tým urobíš ty, to už je tvoj problém.” Vždy je niečo problém niekoho iného. Vždy je niekto menejcenný alebo, keď má svoju hodnotu, tak len preto, že to daný “tolték” schválil… Akosi si neviem spomenúť na jednu jedinú pasáž z Castanedu, kde by sa don Juan bol zachoval podobným spôsobom. Niekedy dosť šokoval svojich žiakov, ale to boli žiaci, ktorí si ho vybrali, a nie náhodní okoloidúci…
Takže mi prišlo len vhod, keď som na blogu Female Warrior vyhrabala článok o bezcitnosti bojovníka. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 