Vysnívať sám seba

Zápisky z prednášky Taishe Abelar v Pasadene v októbri 1992, ako boli zverejnené v The Nagualist na jeseň 1994. Obsahujú návrhy pre cvičenia ne-robenia, pre nachádzanie viacerých vecí na rekapitulovanie, ako rekapitulovať počas snívania (to, čomu Lujan Matus hovorí stalkovanie v sne) a tipy, ako prebudiť energetické telo.

Taisha Abelar (vlastným menom Anna-Marie Carter) patrila medzi Castanedove “bosorky”, do jeho druhej, malej družiny.  Bola stalkerka a jedna zo spoluzakladateliek Tensegrity (=Magické prechody hore na lište). Napísala jedinú knižku – Bosorácky prechod, Sorcerer’s Crossing.

Mimochodom, v marci 2011 má vyjsť nová kniha od Taishe Abelar, zatiaľ bez názvu. Vzbudzuje to vo mne síce pochybnosti, pretože keby bola niečo napísala, dalo sa to pred 10 rokmi speňažiť lepšie ako dnes, no ale poznám jedného sivého ušatého, čo si ju aj tak kúpi 🙂 … už len kvôli Taishi. Mne osobne nesmierne pomohla. 🙂 Čítať ďalej

Ne-robenie ega: cvičenie

Včera som písala o ne-robení. Dnes prinášam príbeh k ne-robeniu s cvičením, ktoré navrhol don Juan Castanedovi, aby v ňom začal lámať bariéry vytvorené autopilotom.

“Počas dňa sú tiene bránami k ne-robeniu,” povedal. “Ale v noci, pretože v tme prebieha len veľmi málo robenia, je všetko tieňom – ešte aj spojenci. Už som ti o tom hovoril, keď som ťa učil chôdzu sily.” Čítať ďalej

Ako zastaviť svet: ne-robenie

“Teraz nastal čas, aby si nerobil to, čo vždy robíš. Seď tu, kým neodídeme, a ne-rob.”

Týmto vyhlásením don Juan uvádza v Castanedovom živote novú kapitolu a jednu podstatnú bosorácku zručnosť – ne-robenie. 🙂

Priznám sa, keď som sa o ne-robenie potkla prvýkrát (čo nebolo až tak dávno, keďže knihy čítam neporiadne a na preskáčku), pomýlila som si ho s taoistickým princípom wu-wei, nezasahovaním. Ale nie je to to isté. Kým wu-wei nám pomáha začleniť sa do vyššieho celku, ne-robenie buduje celkom inú zručnosť – borí našu fixáciu na svet tonalu a uvoľňuje energiu pre vnímanie nagualu. Čítať ďalej

Tiene a ne-robenie

O zízaní do tieňov som už písala. V ďalšej Castanedovej knihe  som sa znova stretla so zízaním do tieňov pri ne-robení (dostaneme sa k tomu neskôr). Castaneda tam popisuje svoj zážitok s donom Juanom zo sonorskej púšte (ono je to skôr planina ako púšť, ale nazývajú to púšť). Boli na výšľape a don Juan ho učil o ne-robení. Nnáhle poznamenal, že Castanedu sleduje nejaký tieň. Castaneda sa prekvapil, ale don Juan povedal, že Castanedovo telo to už dávno vie – keď mu to oznámil, mykla sa mu pravá ruka a to značí, že jeho telo vedelo, že “tieň” je vpravo. Išlo o tieň spojenca.

Castaneda sa pýtal, prečo ho don Juan nazýva “tieňom”, keď je to niečo celkom iné ako tieň balvanu.  Don Juan odpovedal, že tieň kameňa i spojenec majú tie isté silové vlákna a preto sú “tiene”. Čítať ďalej

O bosoráckom snívaní

Podľa bosorákov castanedovského typu (“toltékov”) sa bosoráci delia na dva tábory podľa toho, čo je ich hlavná schopnosť: na Stalkerov/Hercov a Snívačov. Kým Herci sa vyznačujú dokonalým napasovaním na hocijakú situáciu a jej ovplyvňovaním cez zmeny vlastného správania, Snívači dokážu premeniť obyčajné sny na špeciálnu formu vnímania, tzv. druhú pozornosť. Ženy sú vraj lepší Snívači ako muži. Čítať ďalej