Ako fungujú mozog a myseľ?

Predchádzajúca časť: Čo všetko vieme zmeniť?

Čo práve vnímate? Vnímate svoj dych? Vnímate, ako sa vám pri dýchaní pohybuje hruď? Spomínate si, čo ste mali na raňajky? Alebo aké to je, milovať niekoho?

Nech už sme si vedomí hocičoho, jedno je pravda: myšlienky, emócie, pocity, vnemy, spomienky, obrazy, nádeje a sny rovnako ako všetky ostatné, podvedomé činnosti mozgu do veľkej miery (ak nie dokonale) závisia od činnosti nášho nervového systému, menovite mozgu. A je zjavné, že hocijaké zmeny v hmote mozgu vedú k zmenám mysle(nia). To dokazujú následky úrazov, porážky, antidepresív, ale aj meditácie (a šálky silnej kávy 🙂 ). Čítať ďalej

Reklamy

Dve podstatné zručnosti sebarozvoja

Toto je výťah z audioprogramu Ricka Hansona a Richarda Mendiusa Meditations to Change Your Brain, prednášky Using your mind to change your brain.

Všetci chceme byť šťastní, milovaní, úspešní, spokojní, vyvážení, vyrovnaní a múdri. Otázka však znie – ako? Možno najefektívnejším spôsobom, ako dosiahnuť vnútorný kľud a vyrovnanosť a stav blaženosti, je použiť myseľ na to, aby nám zmenila mozog.

Veľa nástrojov presne na toto – na zmenu štruktúry mozgu pomocou mysle – poskytujú rôzne meditačné techniky. Čítať ďalej

O ľudskom mozgu a ľudskej mysli

“Vyrovnanosť je dokonalá, neotrasiteľná vyváženosť mysle.” — Nyanaponika Thera

Začala som si čítať Hansona a Mendiusa a je to zaujímavé čítanie: neuropsychológia a meditatívne techniky v jednom. Zatiaľ som na prvých stranách a tak mám len všeobecné fakty, ale keď prečítam viac, znova sem niečo hodím. Takže dnes o tom, čo je mozog a čo je myseľ a prečo je to také komplikované 😛 :

Aj NLP hovorí, že telo a myseľ sú prepojené nádoby a nakamuflovaním istého postoja tela sa dá zmeniť aj kvalita nášho vnímania. Kým som učila reč tela, robili sme rôzne experimenty – napríklad sme neznámeho človeka k sebe pustili na “prijateľnú” vzdialenosť a keď sme ho požiadali, aby potom zaťal ruku v päsť a napriahol ju, stáli sme len kúsok mimo jeho dosahu… Náš mozog podvedome vedel dekódovať, kedy sa budeme cítiť bezpeční. Keď sme toho človeka poznali lepšie (a myseľ ho dekódovala ako “kamarát”), mohol k nám oveľa bližšie, než sme sa začali cítiť nepríjemne (“ohrození”). Čítať ďalej

Čo prinášam?

Už je to chvíľa, čo som začala spracovávať Johna Scherera.  Bol tu už článok o tom, ako sa musíme naučiť čeliť tigrovi v odpovedi na otázku, čo potrebujeme konfrontovať. No a dnes idem na pokračovanie – ideme hľadať odpoveď na otázku “čo prinášam?”

Ako sa obrátime proti tomu tigrovi, ktorému musíme čeliť v práci či doma, čo do hry prinášame? Sem patria naše očakávania, predpoklady, doterajšie skúsenosti s danou osobou, naše nádeje a strachy. Skrátka: čo chceme, aby nastalo, až táto situácia bude u konca? Čítať ďalej

Ako sme stratili pamäť: o ľudskom mozgu

„Naše vnímanie univerza je priamy odraz nášho systému filtrov.“ — Susan Gregg

Susan Greggová rozpráva, ako začal vysvetľovať energetickú štruktúru ľudského tela kedysi Miguel Ruiz. Prirovnal to k miestnosti: Predstavte si, že sa zobudíte v miestnosti s dvoma oknami a spústou tlačítok a páčiek, ale bez dverí, ktorými sa dá vyjsť. Zo zvedavosti sa začnete s tými tlačítkami a páčkami hrať a zistíte, že napríklad potiahnutie tejto páčky pohne nejakým predmetom a tento predmet sa nazýva malíček. Takisto zistíte, že keď vypudíte vzduch, viete vydať hlasný zvuk a niekto príde sa o vás postarať. A tak skúmate, čo robí čo, a po čase vás vaša hračka celkom pohltí – do tej miery, že zabudnete, že ste bytosť v miestnosti a začnete sa identifikovať s tou miestnosťou. A to sa deje človeku: miesto toho, aby sa vnímal ako duša v tele, začne veriť, že je svoje telo.

Súčasť nášho určenia na tomto svete je podľa Miguela Ruiza rozpamätať sa, kto v skutočnosti sme. Účelom života je „prelomiť túto realitu“ a posunúť sa mimo ilúziu duality. Sme tu na to, aby sme sa rozpamätali, že sme energetické bytosti. Podstata toho, čo sme, je energia – úplne voľná, nespútaná a expanzívna. Keď sme odrezaní od svojej slobody, pociťujeme nepohodu. Obmedzenia fyzického univerza nás teda tlačia rásť a rozvíjať sa. Čítať ďalej

Predpoklady sú len verzia domýšľania si

Tento článok píšem pre Samuela k našej nedávnej diskusii. Už vtedy som ho mala v počítači, len som ho ešte nemala prečítaný a nevedela som, ako presne sa viaže k tomu, čo Samuela trápilo (teda, domýšľam si, že sa presne viaže k tomu, čo Samuela trápilo 😛 ). Je od dona Miguela Ruiza mladšieho, syna dona Miguela Ruiza, ktorého poznáme z jeho kníh o toltéckom prístupe k životu. Snažila som sa tému prerozprávať čo najľahšie a najzrozumiteľnejšie. 🙂

V gestalt terapii sa hovorí o tendencii spájania tvarov, v slovenskej kuchyni sa hovorieva o domýšľaní si – ale pritom je to o tom istom. Princíp znie: “Spájanie tvarov nastáva vtedy, keď nejaký objekt nie je dokonalý alebo priestor nie je dokonale ohraničený. Ak z konečného tvaru vidno dostatočne veľa, ľudia ho vnímajú ako uzavretý tým, že si doplnia chýbajúcu informáciu.”

Napríklad ak nakreslíte dve strany trojuholníka, náš mozog je schopný uzavrieť obraz tým, že si v duchu domyslí chýbajúcu tretiu stranu. Ak kreslíme kruh a nedotiahneme ho do konca, mozog to urobí za nás. Čítať ďalej

Frekvencia našich emócií

Ďalší excerpt z Jima Pathfindera Ewinga Reiki Shamanism:

Vedci zistili, že telo ako celok je oscilátor, ktorý vibruje na merateľnej frekvencii 7 Hz. Vypočítali aj, že naše atómy vibrujú na oveľa vyššej frekvencii 10 na pätnástu Hz – čo je frekvencia, ktorú už nemožno merať. Aj samotné myšlienky majú vibračnú frekvenciu – niektoré vyššiu, iné nižšiu.

Naša vibračná frekvencia je najvyššia, keď sme najbližšie Bohu/Zdroju/Všetkému-čo-je. Čítať ďalej

Ako nás náš mozog ťahá za "fusakľu"…

Na internete som našla zopár dobrých optických klamov. Tu je jeden z nich:

Dr. Jekyll a Mr. Hyde

Odstúpte ďalej od monitora. Tváre by mali prehodiť svoje miesta. Ak sa znovu priblížite, tak budete vidieť tváre na pôvodných miestach. Tento hybridný zrakový klam ukazuje ako človek vníma ostré a hrubé kontúry pri rôznych vzdialenostiach (Phillippe G. Schyns a Aude Oliva).

jekyll-hide.jpg

Je tam toho viac! Jeden z nich je taký poučný, že som ho okamžite hodila aj na Mračnú horu.

Mozog je cestovateľ v čase

Čo robíte, keď nič nerobíte? Ak odpoviete “nič”, prešli ste testom logiky – a pohoreli v teste neurológie.

Keď ľudia robia rôzne úlohy – zratúvajú čísla, porovnávajú tvary, rozpoznávajú tváre -, aktivujú sa rôzne oblasti ich mozgu. Scany mozgu ukazujú, ako sa niektoré časti mozgu na snímke “rozsvietia”. A kým sa jedny “rozsvietia”, iné “zhasnú”. Táto tmavá sieť je akoby “vypnutá”, keď sme “zapnutí”, a “zapnutá”, keď sme “vypnutí”. Ide o čelné, bočné a stredné časti temporálnych lalokov. Kým “nič nerobíme” (teda napríklad ležíme a čakáme na snímku mozgu), vtedy sú v hektickej činnosti. Len čo príde prvá inštrukcia, činnosť v nich zamrzne. Takže keď nič nerobíme, tak vlastne niečo robíme – ale čo?

Zdá sa, že cestujeme v čase. Čítaj zvyšok