Minule som vybrala z knihy Katie Weatherupovej myšlienky o tom, ako šamani vnímajú chorobu. Dnes ideme ešte o jednu úroveň hlbšie – na šamanské vnímanie smrti.
Ja sama som odjakživa vyhlasovala, že by som si priala umrieť uprostred kroku – bez prípravy, bez očakávania a bez trápenia. Aj Katie Weatherupová tým začína, ale hovorí, že ju samu “prepólovala” jej práca s ľuďmi zomierajúcimi na HIV alebo rakovinu. Že až vtedy pochopila, akým darom je pomalá, vlečúca sa smrť. Dáva ľuďom príležitosť rekapitulovať, premýšľať a rásť. Majú možnosť povedať svojim blízkym všetko to, čo zostalo nevypovedané. Môžu sa pozrieť spätne na svoj život a pripraviť sa na opustenie svojho fyzického tela. Čítať ďalej