Zatracované “ego” je nesmierne potrebné ego :-)

Nedávno som videla na fejsbúku nejaký motivačný ezo-citát, z ktorého mi do očí skočila hlavne jedna veta – dobre vyjadrujúca to naše neželané ego, s ktorým toľko ezoterikov bojuje:

“Tvoje iluzórne Ja (ego) zhadzuješ, aby tvoje skutočné Ja (duch) mohlo prosperovať.”

Páči sa mi toto nehodnotiace označenie ega. Ego je len naša identifikácia  (=ilúzia) – to, čo sme, v protiklade ku všetkému, čo už nie sme. Reálne, nie v našej predstave! V našej predstave by vznikla dualita “ja a môj tieň”, teda veci, čo ma tvoria, ale ja ich neuznávam alebo priamo popieram. V reáli je to dualita “ja ako akčný princíp a prostredie reagujúce na moje akcie”, teda v podstate prejav kauzality.

A hoci je ego len naša identifikácia, pomáha nám rozumieť veciam, zažívať veci, dosahovať veci a vytvárať nové. Čítať ďalej

Milujem, keď plány vychádzajú

I-love-it-when-a-plan-comes-togetherSpomínam si na 80. roky, kedy bežal seriál A Team. Bol tam chlapík, ktorý hovoril “Milujem, keď plány vychádzajú.” Nejako som si to osvojila – a dnes som si to povedala. 🙂

Dnes sa zavŕšila poznávacia slučka, ktorá začala pred nejakými 2 mesiacmi. Bola som na seminári k zhmotňovaniu, kde sme odhaľovali svoje najväčšie samonastolené obmedzenia. Čítať ďalej

Kto je “ja”? O tom, s čím sa identifikujeme

V tomto texte ide o voľné pokračovanie článku Sme viac než naša predstava o sebe. Aj tu sa opieram o myšlienky Arjunu Ardagha, tentokrát z CD2, Radical Awakening (a tu sa už zbudhistieva 😛 ). Vedú nás k uvedomeniu si, že s čímkoľvek sa identifikujeme, postihujeme len časť toho,  čo skutočne sme. Zakladateľ taoizmu Lao-Ce tomu hovoril “pomenovávaním strácame”: pri pomenovaní (identifikovaní sa s časťou miesto celku) strácame všetky tie zvyšné časti a sme ochudobnení. (Mimochodom, niektoré citáty Lao-Ce, “Starého Majstra” nájdete aj v Zdrojoch pre meditáciu a jeho knihu Tao-Te-Ťing nájdete tu.) Čítať ďalej

Sme viac ako naša predstava o sebe

V knihe Sudden Awakening rozpráva Eli Jaxon-Bear príbeh, ktorý mu rozprával jeho učiteľ Papaji – príbeh o dhobim (indický práč) a jeho stáde oslíkov:

Každý deň dhobi naložil svojich oslíkov špinavými šatami z celej dediny a pobral sa dole k rieke, kde tie šaty opral, vysušil na slnku, poskladal, naložil na oslíkov a vrátil sa s čistou bielizňou späť do dediny.

Jedného dňa narazil na poľovníka, ktorý sťahoval z kože ulovenú levicu. Tá mala porodiť mláďa a dhobimu sa podarilo zachrániť nenarodené levíča. Levíča prežilo a vyrastalo s dhobim a jeho oslami a dhobi nakladal špinavú bielizeň aj na levíča a brával ho spolu s oslíkmi k rieke. Čítať ďalej