Kedykoľvek som bola zlostná a nebola som ochotná zapodievať sa svojou zlosťou, začali sa okolo mňa kopiť situácie, ktoré „ma zlostili“. — Susan Gregg
hudba
Afirmácie: musia byť skutočne len pozitívne?
Ako som sa rozhodovala, či si objednám jednu knižku od Gabriele Bodmer, vyhrabala som si jej web-stránku a počítala som si o nej. (Tú knihu som objednala napriek tomu. 😉 ) To, čo má na stránke, sa mi vôbec nepozdávalo, ale potom som zabrúsila do jej newsletterov a tam som si našla zaujímavé postrehy. Jeden z nich je tu. Je to úvaha o tom, či musia byť afirmácie skutočne vždy len pozitívne, či je naše podvedomie skutočne taký somár, že nerozoznáva “nie”.
Ja som sa túto formulku naučila v úplných začiatkoch a odvtedy som ju akosi nespochybňovala. Používa sa totiž nielen v ezoterike, ale aj v reklame a marketingu, teda sa zakladá na nejakých psychologických zisteniach. Zaujalo ma, čo k tomu Bodmerová vie dodať:
Bodmerová tvrdí, že odjakživa mala pochybnosti o tom, že na podvedomie možno ísť len cez pozitívne formulácie. Neverí, že by podvedomie nerozumelo záporom. V ezoterike je to síce rozšírený názor a knihy o pozitívnom myslení ho uvádzajú ako zákon, ale Bodmerová spomína knihu Serge Kahili Kinga Instant Healing, v ktorej sa opisuje prípad chlapíka trpiaceho neliečiteľnou astmou. Chlapík si naformuloval afirmáciu “Nemám astmu! Nikdy som nemal astmu! Nikdy astmu nebudem mať!” a opakoval si túto negatívnu afirmáciu dookola. Napriek tomu sa do 6 mesiacov jeho astma vyparila. 🙂 Čítať ďalej
Svet plný objatí a lásky
“Počas cestovania je často ťažké posielať krížom cez celú zemeguľu poďakovania priateľom z opačného konca sveta, ktorí mi pomohli. Za tie roky som si však vytvoril techniku poďakovania, o ktorú by som sa rád podelil.
Hovoril som na Skype s Naomi Jean pred pár dňami. Phe, dobrá priateľka, pre mňa niečo nezištne urobila a ja som povedal Naomi: “keď budeš s Phe, daj jej pusu a vystískaj ju a pošepni jej, že Lujan posiela svoju lásku a vďačnosť”.
V tom okamihu som si uvedomil: wow, toto je vskutku úžasné! Keby toto urobil každý, svet by bol plný bozkov a objatí a ocenenia.
Ja posielam svoju vďaku, Phe dostane vystískanie a pusu a Naomi preteká vďačnosťou za to prekvapenie, ktoré jej správa prinesie.
Tak poďme šíriť bozky a objatia a šepot vďaky po celom svete a dajme našim priateľom vedieť, ako veľmi si ich ceníme.” — Lujan Matus Čítať ďalej
Vlastnosti lásky
Láska je ako priateľstvo, ktoré chytilo oheň. Spočiatku plameň, veľmi pekný, horúci a pálivý, ale stále len ľahký a bleskotavý. Ako láska starne, naše srdcia dospievajú a naša láska sa začína podobať uhlíkom, dútnajúcim v hĺbke a neuhasiteľným. — Bruce Lee
(Love is like a friendship caught on fire. In the beginning a flame, very pretty, often hot and fierce, but still only light and flickering. As love grows older, our hearts mature and our love becomes as coals, deep-burning and unquenchable.) Čítať ďalej
Ako sme stratili pamäť: o ľudskom mozgu
„Naše vnímanie univerza je priamy odraz nášho systému filtrov.“ — Susan Gregg
Susan Greggová rozpráva, ako začal vysvetľovať energetickú štruktúru ľudského tela kedysi Miguel Ruiz. Prirovnal to k miestnosti: Predstavte si, že sa zobudíte v miestnosti s dvoma oknami a spústou tlačítok a páčiek, ale bez dverí, ktorými sa dá vyjsť. Zo zvedavosti sa začnete s tými tlačítkami a páčkami hrať a zistíte, že napríklad potiahnutie tejto páčky pohne nejakým predmetom a tento predmet sa nazýva malíček. Takisto zistíte, že keď vypudíte vzduch, viete vydať hlasný zvuk a niekto príde sa o vás postarať. A tak skúmate, čo robí čo, a po čase vás vaša hračka celkom pohltí – do tej miery, že zabudnete, že ste bytosť v miestnosti a začnete sa identifikovať s tou miestnosťou. A to sa deje človeku: miesto toho, aby sa vnímal ako duša v tele, začne veriť, že je svoje telo.
Súčasť nášho určenia na tomto svete je podľa Miguela Ruiza rozpamätať sa, kto v skutočnosti sme. Účelom života je „prelomiť túto realitu“ a posunúť sa mimo ilúziu duality. Sme tu na to, aby sme sa rozpamätali, že sme energetické bytosti. Podstata toho, čo sme, je energia – úplne voľná, nespútaná a expanzívna. Keď sme odrezaní od svojej slobody, pociťujeme nepohodu. Obmedzenia fyzického univerza nás teda tlačia rásť a rozvíjať sa. Čítať ďalej
Sedem dní na tritisícke…
Včera bolo sedem dní, čo sme sa s návštevnosťou držali v kuse nad 3.000 pozretiami denne. 🙂 Bola som zvedavá, či to zvládneme… a teraz som zvedavá, ako dlho to udržíme! 😆 Proste furt zvedavá. 🙂
Tak pre nás všetkých, čo svojimi poctivými opakovanými návštevami niekoľkokrát za hodinu 😛 držíme návštevnosť 7 cm pod Nebesami 😛 prikladám ďalšiu z mojich obľúbených pesničiek:
Mika – Rain
A… ďakujem… 😀
Neuveriteľne belasé oči :-)
Ako toto píšem, vrátila som sa čerstvo zo služobky. Počas služobiek sa stretávam so spústou ľudí; niektorých už poznám, iní sú pre mňa celkom noví.
Aj tentokrát som sedela so zmiešanou skupinou. Väčšinu z nich som poznala, ale bol medzi nimi jeden nový. Nebol nijako nápadný, tak som ho vzala na vedomie a sadli sme si.
Sedel naproti mne. V jednom okamihu sa na mňa pozrel – a vo mne hrkla duša… Mal anjelské oči. (Nejako vždy podľa očí rozpoznám anjela. Nie podľa tvaru či farby, ale podľa výrazu.)
Dokonale ma to vyviedlo z rovnováhy. Pozorovala som ho, ale boli tam len tie oči – dobrotivé, s vnútorným úsmevom, také nejaké… pobavene milosrdné a napriek tomu prenikavé… Bola som v šoku. Nečakala som, že sa niečo podobné môže prihodiť! A tak som s rukami pod stolom skúšala kineziologicky zistiť, či si to len navrávam, alebo mám pravdu. Kineziológia mi ukázala, že sa takmer nemýlim. Že mám do činenia s anjelom. Čítať ďalej
Prijatie a Pokora
Z knihy Reč Ticha. Eckhart Tolle.
Vždy, keď je to možné, “pozrite” sa do svojho vnútra, či náhodou nevedomky nevytvárate konflikt medzi ním a okolitým svetom, medzi vonkajšími podmienkami v danom okamihu – kde ste, s kým ste alebo čo robíte – a svojimi myšlienkami a pocitmi. Cítite, aké je bolestivé vnútorne sa spierať tomu, čo je ?
Keď si to uvedomíte, takisto si všimnete, že sa tohto zbytočného konfliktu, tohto vnútorného vojnového stavu môžete teraz dobrovoľne vzdať.
Ak by ste mali v danej chvíli pomenovať svoju vnútornú realitu, ako často by ste si každý deň museli povedať: “Nechcem byť tam, kde teraz som?” Aké to je, keď nechcete byť tam, kde práve ste – v dopravnej zápche, na pracovisku, v odletovej hale letiska, s ľuďmi, s ktorými ste? Čítať ďalej
Najvyšší
Groover poslal tento príspevok:
Keď som začal písať tak vždy som sa musel vrátiť späť na začiatok.
Už to nebolo o tom.
Slová majú silu, náboj.
Nedá sa na to myslieť.
Samo sa ti musí ukázať.
On je tu.
Čo by som viac dodal ?
Neopíšem ho.
Viac, a predsa menej.
Keď dám koncept, formu.
Sama sa rozplynie. Čítať ďalej
Náhoda? Dôkaz? Kto vie? :-)
Včera som zažila zasa čosi haluzné. Okolo obeda vypadol prúd. Tentokrát som nedostala besy ako obvykle, ale som vyhrabala mobil (nešli ani telefóny) a telefónny zoznam, našla som si číslo porúch a zavolala som tam. Miesto polhodiny rozjímania “prečo sa to deje práve mne?” 😳 som do troch minút bola na linke a nahlásila som poruchu. No a potom ma napadlo, že keď nie je prúd, nepôjde ani domový zvonček, a šla som babrať kvety na balkón, aby som ich videla prichádzať.
Bola som v pohode. Proste taká tá pokojná povaha, o ktorú je postarané. Celkom iná než obvykle. 😛 Popresťahovávala som hrantíky, popolievala kvety, poočumovala hnusných susedov (on už je fakt hnusný; mladý chlapík a vyzerá ako neandertálec krížený so zombie). Už prešla hodina a nič… Ešte som z času na čas chodila aj kontrolovať svetlo, pretože som podozrievala, že niektorý zo susedov jednoducho otvoril uličnú rozvodnú skriňu a odstavil prúd, lebo si niečo potreboval urobiť, a nechcela som prehnať opravárov zbytočne. Ale po hodine som už začala pociťovať ľahkú nervozitu, pretože som si spomenula na mrazničky plné potravín. Tak som šla natiahnuť plastikovú fóliu pod hornú, aby nevyrobila mláku (tá sa odmrazuje celkom prvá). A spomenula som si na Sáncheza a jeho “keď nemyslím, nemám emócie” – a prestala som myslieť. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 