Čítať Lujana Matusa sú pre mňa galeje. Už po siedmykrát som vzala jeho knižku a práve som sa chystala ju po siemykrát odložiť (v živote som sa nedostala za stranu 11 😦 ), ale nakoniec som sa zaťala. A neľutovala som…
Najprv samotný Lujan Matus. Nenašla som jeho pôvodné meno ani nič bližšie o ňom. Má na webe stránky a diskusné fóra a vystupuje ako nagual, ale zdá sa, že spadol presne do toho, čo hrozí ľuďom s mimoriadnymi zážitkami – začína byť egomanický. Na diskusnom fóre, ktoré vedie, vraj ľudia zostávajú tak dlho, kým neprejavia názor trochu odlišný od jeho vlastného – a potom sú ním a jeho vernými “vypoklonkovaní”, v našom wordpressáckom žargóne by sa dalo povedať “zabanovaní” 🙂 … Podľa toho, čo som čítala, tak sa tam narába dosť so sociálnym nátlakom a hrozbou deprivácie (“tak vidíš, ako sa cítiš, teraz taká sama?“). Nech už je to hocijako, osoba Lujana Matusa ma nezaujíma, beriem ho s nedôverou a rezervou, ale ak má čo múdre povedať (a to nechám posúdiť ten tichý hlások v svojom vnútri 🙂 ), tak sa budem učiť! Čítať ďalej →