disociácia
Je to v tvojich rukách – a na konci jazyka
Dnes to bude o tom, že často na príkoria života zareagujeme sebaobranne – vytvoríme okolo seba pancier, cez ktorý už k sebe život nepúšťame. Dochádza k tomu najčastejšie vtedy, keď nám niečo veľmi silno ublížilo. Povieme si “už nikdy viac” a začneme sa podobným situáciám a skúsenostiam vyhýbať.
Ale… (Vždy je nejaké “ale” 😉 .) Keď k tomuto dôjde, uzavreli sme sa v bubline minulého ublíženia. Síce k nám nové ublíženie už neprenikne – ale ani my Čítať ďalej
Ako zistíme, že sa v nás práve (znova) aktivuje trauma?
Výťah z Gabriele Rudolphovej, ”Endlich frei! – Traumata als Tor zur Freiheit”:
Symptómy aktivácie traumy, prípadne reaktivácie minulej traumy:
Prílišná “nabudenosť” (vzrušenie):
Spočiatku ľahký nepokoj, potom nekľud, neobsedíme, máme nutkanie hýbať sa a niečo robiť, búšenie srdca, Čítať ďalej
Dawn Clarková: Chýbajúci kúsok a ty
Cez víkend som mala vzdelávanie. Bola som na dvoch webinároch. Jeden bol k osobnej moci (to si teraz budem tíško študúvať 😉 , pretože tam som sa zapísala normálne do dlhodobého kurzu) a druhý bola Dawn Clarková a “chýbajúce kúsky” (kedysi som im tu hovorila zavrznuté alebo stratené kusky duše, ale v poslednom čase sa už toľko nedušujem 😳 , takže zostanem pri chýbajúcich kúskoch).
Oba webináre som si nahrávala. U Dawn Clarkovej má nahrávka takú mizernú kvalitu, že netuším, či s nej niečo vytiahnem, a musím sa spoliehať na svoju pamäť – takže na kone skôr, než to celé zabudnem! Čítať ďalej
Čo potrebujeme vedieť o disociácii
Včera som sa u Gabriele Rudolphovej ((Un)endlich frei! – Traumata als Tor zur Freiheit) naučila niečo nové o disociácii. Disociáciu poznám, používam – ale neuvedomovala som si doteraz jej dopady…
Mozog má viacero spôsobov, ako zareagovať na potenciálne ohrozenie. Keď človek vníma situáciu ako prevalcujúcu a nevidí pre seba nijaké možnosti boja alebo úteku, uniká z nej často práve disociáciou. Už veľmi skoré Čítať ďalej
Máte strach z pavúkov? O fóbiách
Tento článok som našla u Petra Sasína na stránke a 1. je to téma, s ktorou mnohí zápasíme, aj keď možno nepôjde zrovna o pavúky, a 2. je to NLP a 3. nemám pripravené vlastné články, takže bezostyšne kopírujem 😉 :
Predstavte si, že po vás lezie pavúk…
Ako je to možné, že niekoho tá predstava vydesí a niekoho ponechá chladným? Ako je to možné, že niekto má strach z výšky a niekto lozí po skalách a výšku miluje? Ako to, že niekto pretrpí od strachu celý let lietadlom a niekto iný ten istý let prespí a zobudí sa po pristátí oddýchnutý a uvoľnený? Pavúky, ani výška, ani lietanie nie sú sami o sebe zdrojom strachu. Čo potom spôsobuje, že máme strach? Otázka nie je “čo”, ani “kto”, ale “ako”… Čítať ďalej
Nehovorte, že to nie je možné! (Bye-bye, autopilot!)
Vo filme Pearl Harbor je scéna, kde amerického prezidenta F.D. Roosevelta presviedčajú, že druhá svetová vojna sa nedá vyhrať. A Roosevelt, po obrne pripútaný na invalidný vozík, sa zrazu pohne, vzoprie sa na rukách, vytiahne sa o dosku stola a postaví sa na svoje nefunkčné nohy:
„Nehovorte mi, že sa to nedá.“ (Don‘t tell me it can‘t be done.)
Toto je silný obraz a dobre sa hodí k dnešnej téme – k prekonávaniu svojich nevhodných programov a presvedčení. Kedykoľvek ideme so sebou niečo robiť, budeme sa potkýnať o naše zvyky, zabehané rutiny, teda to, čomu hovorím „autopilot“. Pred chvíľkou som si pozerala jedno inšpiratívne video, ktoré ma nesmierne oslovilo a urobila som si z neho výcuc: Čítať ďalej
