Zvyky a rutiny

„Dráma bola užitočná zábavka pre moju myseľ. Život bol ako vzdelávací kreslený seriál z Disneyho štúdií.“ — Susan Greggová

ďalšia časť knihy Susan Greggovej sa zaoberá rutinami a zvykmi. Táto pasáž sa začína zasvätením Greggovej rituálom vody, ktoré otvorilo jej bod istoty a urobilo ju prístupnejšou novým skúsenostiam.

„Z energetického hľadiska som už nebola tým človekom, ktorý v ten večer prišiel do chrámu. Vlastne som už nezapadala do svojho predošlého života. Ten život patril môjmu starému ja. … Teraz, keď už som nebola tá stará Susan, kým si zvolím byť? Toto hľadanie svojej skutočnej podstaty bola jedna z výrazných výziev na tejto ceste. Potrebujeme sa rozpamätať, kto a čo skutočne sme.“ Čítať ďalej

Bod istoty (bezpečia) – dve cvičenia

Ľudia obvykle konajú podľa svojich zabehaných rutín. Obvykle robíme veci tým istým spôsobom. Na jednej strane sa vďaka tomu cítime bezpečne, na strane druhej nás to však udržiava v zabehaných mantineloch a pôvodnom úzkom vnímaní okolitého sveta.

Pokiaľ si udržiavame zvyky a rutiny, náš bod istoty zostáva stále rovnaký.

Cvičenie 1

Pokúsme sa veci robiť inak ako obvykle – len aby sme zistili, čo sa stane… Do práce ideme novou cestou, spíme na opačnej strane postele (ja si prehadzujem nohy a hlavu, keď mám pocit, že som v nejakej situácii „zavrzla“), obliekame sa v inom poradí, meníme čas jedenia alebo sa pohybujeme miestnosťami pospiatku. Tieto „vyrušenia“ zo zabehaného spôsobu života otrasú našimi rutinami a spustia v nás pravdepodobne lavínu zmien – začneme svet vnímať v novom svetle a náš bod istoty sa rozšíri alebo presunie. Čítať ďalej

Bod istoty: prečo máme problém meniť sa

“Môžem byť taká šťastná, aká šťastná sa rozhodnem byť.” — Susan Gregg

Pokračujem ďalšou kapitolou toltéckeho učenia zo Susan Greggovej – tentokrát o tom, ako a prečo sa meníme.

“Ako moje štúdium pokračovalo, jedna skutočnosť sa začala bolestivo prejavovať: moja myseľ chcela radšej byť v práve ako byť šťastná. Raz od razu som sa prichytila, že robím rozhodnutia, ktoré viedli k utrpeniu. Bola som prekvapená nad komplexnosťou svojej mysle a ako nástojila na to, aby sa veci diali po starom. Jedného dňa som sa spýtala Miguela na tento fenomén. Usmial sa a rozprával mi o “bode istoty” (security point).

Náš bod istoty je ten obmedzený výsek reality, ktorý poznáme. Cítime sa tam bezpeční, pretože vieme, čo sa tam dá očakávať. Ak sa obmedzíme na tento úzky výsek životných skúseností, sme v pohode, nič problematickejšieho nás nepostretne – ale často sa cítime aj nešťastní. Myseľ urobí čokoľvek, len aby tento stav udržala. Čítať ďalej