Netrúfame si na zázraky

10322722_819868081367758_2434645178513772097_nCarlos Castaneda v knihe Armanda Torresa Encounters with the Nagual:

“Ten popis [sveta], čo sme dostali, je bezpochyby cenný, podobný na nepružný, pevný kolík, ktorý zatĺkame k sadenici, aby ju viedol a bol jej oporou. Umožňuje nám dorásť na normálnych ľudí v spoločnosti, ktorá je prispôsobená tejto nepružnosti. Aby sme toto dosiahli, museli sme sa naučiť “filtrovať”, teda selektívne vyberať z nesmierneho objemu dát, ktoré dostávajú naše zmysly. Ale len čo sa toto filtrovanie zmenilo na ‘realitu’, nepružnosť našej pozornosti funguje ako kotva, pretože nám bráni uvedomiť si naše neuveriteľné možnosti. Čítať ďalej

Sebadôležitosť zabíja

Predator-eats-predatorArmando Torres: Encounters with the Nagual

“Sebadôležitosť je smrtiaca; prerušuje voľný tok energie a to je fatálne. Zodpovedá za náš koniec ako jedincov a jedného dňa nás vykynoží ako živočíšny druh. Keď sa bojovník naučí odhodiť ju nabok, jeho duch sa víťazne rozvinie ako divé zviera oslobodené z klietky a pustené na slobodu.”

Čítať ďalej

Len si myslíme, že rozumieme…

torres-ccRaz som Carlosovi povedal, aké ťažké je pre mňa porozumieť bosoráckym postulátom, a požiadal som ho o nejaké definície, ktorých by sa moja racionalita mohla chytiť. Odpovedal mi však, že to nie je ani možné ani rozumné, pretože on nežije v realite, na ktorej sa obyčajný svet dohodol.

“Ani ja si nerozumiem,” ubezpečil ma s plnou vážnosťou. Vysvetlil, že “rozumieť” znamená fixovať svoju pozornosť na určitý bod, z ktorého sa veci dajú vysvetliť. Čím všeobecne akceptovanejší tento bod je, o to pravdivejšie sa nám vysvetlenie zdá.

“Ale univerzum nie je racionálne, jeho podstata je mimo každej definície. Istota a zmysel sú ostrovčeky plávajúce po povrchu nekonečného oceánu, a my sa ich pridržiavame len zo strachu. Čítať ďalej

Stalkovanie: pozorovať sám seba

1394411_468092699972655_1895316255_nDnes sa vraciam späť k toltékom, a to cez pasáž z knihy Armanda Torresa o jeho stretnutiach s Castanedom. Nie je to doslovný preklad, skôr voľné prerozprávanie:

Hoci ho vysvetľoval, zostávalo stalkovanie v mojich očiach aj naďalej jednou z najtemnejších tém celého učenia. Za posledné roky som zvládol niektoré z ostatných cvičení, napríklad rekapituláciu a vnútorné ticho; dokonca som aj sníval. Ale keď som sa pokúšal stalkovať, mal som len veľmi náhodné výsledky a najčastejšie som sa cítil iba na smiech.

Carlos si zjavne uvedomoval moje snahy, pretože ma jedného dňa zavolal a povedal mi: Čítať ďalej

Rekapituluj budúcnosť

Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:

“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda

(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.) Čítať ďalej

Nagual nie je "guru"

Znovu si pozerám knihu Armanda Torresa o jeho stretnutiach s Castanedom. A hneď na začiatku v úvode som našla peknú historku:

Torres sa zoznámil s Castanedom na spirituálnom workshope. Bol mladý a hľadal učiteľa. Castaneda však bol v tomto ohľade veľmi strohý:

“Nič nesľubujem. Nie som guru. Sloboda je individuálna voľba a každý z nás musí na seba prevziať zodpovednosť za to, že za ňu zabojuje.” Čítať ďalej

Smrť ako spolujazdec

Carlos Castaneda hovorí Armandovi Torresovi:

“Keď Herman Cortes dorazil do Mexika, dal rozkaz spáliť svoje lode. To bol magický počin, ktorý mu zabezpečil víťazstvo. Preňho znamenal, že musel zvíťaziť alebo skapať; inú možnosť nemal. Mali by sme mať na pamäti, že hociktorý skutok môže byť náš posledný.”

Smrť v úlohe poradcu alebo “spolujazdca” na zadnom sedadle je v toltéckom učení všadeprítomná. Kým si ju neuvedomujeme, kým sa správame, akoby sme mali žiť večne, môžeme si dovoliť odkladať niektoré veci na neskôr: “s týmto problémom sa nebudem dnes zapodievať; až zajtra alebo keď bude lepší čas”. Ale viete čo? Jediný čas, kedy sa s niečím môžeme zapodievať, je tu a teraz… Ak odsúvame riešenie bolestivých vecí na neskôr, dejú sa nám dve veci: 1. bolestivosť situácie sa neotupuje, ale naopak narastá, 2. môžeme premeškať okamih, kedy sa vec dá ešte vyriešiť – a potom si ju už berieme ako “karmu” do budúceho života… 😦 Čítať ďalej

Toltéctvo: 3. Pravidlo trojitého naguala

V predošlých článkoch, spracovaných z rozhovorov Armanda Torresa s Castanedom, sme hovorili o základných premisách toltéctva, o Pravidle naguala, o nagualovej družine a funkcii jednotlivých jej členov. Dnes ideme dokončiť tým, že sa pozrieme na bosorácke línie a povieme si o tom, čo bol Castaneda – o trojitom nagualovi a jeho dopade na vývoj bosoráctva toltéckeho typu. Čítať ďalej

Toltéctvo: 2. Družina naguala

V minulom článku som spracovala prvú časť toltéckeho učenia, ako ho stručne zhrnul Armando Torres.  Spomenula som, aké súčasti má, spomenula som, ktorá je pre čo dôležitá (ale k tomu sa ešte aj tak vrátim) a nakoniec sme zabŕdli do Pravidla, ktorému hovorím aj Zákon Orla 🙂 . Dnes pokračujeme zložením partie bosorákov, teda družiny naguala:

Družina naguala

Pravidlo naguala sa zameriava na vytváranie bosoráckych družín – sebauvedomelých organizmov schopných vyletieť do nekonečna za hranicou nášho sveta. Takýto organizmus je tvorený presným počtom bojovníkov, ktorí zharmonizovali svoje individuálne úmysly. Cieľom tejto zostavy je udržiavať nažive ne-ľudský rozmer vedomia – taký, v ktorom už cieľom nie je osobnosť, individualita. Čítať ďalej

Toltéctvo: 1. Z čoho pozostáva

Na chorvátskom internete som našla článok k téme, ktorá ma dosť zaujíma: “trojitý” a “štvoritý” nagual. V Castanedovi je táto vec len nahryznutá a nedovysvetľovaná. Všetky ostatné vysvetlenia boli značne podivuhodné a málo spoľahlivé: od “roztrhania” človeka na niekoľko dielov v emocionálnom strese až po rôzne aktivované kvadranty medicínskeho kruhu alebo zvnútra vyvierajúce túžby… Keďže ma to zaujíma, budem sa k tomu asi vracať z rôznych uhlov pohľadu, ale dnes som našla knihu od Armanda Torresa a z nej idem vybrať zopár údajov o toltékoch, nagualizme a nagualoch. Ak možno Torresovi dôverovať (a ja mu dôverujem, pretože 1. nie je ho plný internet a nič nepredáva a 2. Castaneda znie skutočne ako Castaneda), tak informácie pochádzajú z osobného rozhovoru s Castanedom v roku raz-dva, t.j. októbri 1984:

“Nagualizmus” je názov systému presvedčení, ktorý vymysleli bosoráci z predšpanielskeho Mexika. Podľa histórie sa títo ľudia hlboko zapodievali svojím vzťahom k vesmíru – do takej miery, že sa plne venovali vyskúmaniu hraníc ľudského vnímania pomocou halucinogénnych látok, ktoré im pomáhali meniť stavy vedomia. Po generáciách manipulovania vedomím sa niektorí z nich naučili vidieť, teda inými slovami vnímať svet nie ako interpretáciu, ale ako sústavný tok energie. Čítať ďalej