Ako ľudia máme jednu vlastnosť, s ktorou potrebujeme rátať – pohybujeme sa v svete hmoty a jej konkrétnych podôb. Preto sa aj veľmi často upneme na nejakú konkrétnu vec, za ktorou sa naháňame – a máme pocit vlastnej nedostatočnosti, ak sa nám ju nepodarí dosiahnuť! Celý priemysel efektívnosti a stanovovania si cieľov sa zakladá presne na tomto. Sme manipulovaní stanovovať si ciele a etapy a dosahovať ich, inak sme “leniví” a “naničhodní”!

Ale kedy sa v živote cítite najlepšie? Keď sa vám podarilo niečo dosiahnuť – alebo keď vám je jednoducho dobre bez toho, aby ste museli niečo robiť a niečo dosahovať? Ono to dosahovanie Čítať ďalej →

Aj keď vnútorne sme už nachystaní pohnúť sa ďalej a odhodlaní opustiť zabehané chodníčky, predsa len v nás často zostáva niečo, čo nás brzdí – nejaký nespracovaný predpoklad alebo obava, najčastejšie obava z poranenia. Hoci sme trénovali a už sme si mnohokrát dokázali, že na to máme, na pozadí ešte stále beží program “a čo ak toto bude prvý raz, kedy to nezvládnem?” Na jednej strane nádeje a sny, na druhej obava z neúspechu. A naša duša sa zmieta medzi oboma pólmi a aj by chcela, aj si netrúfa…

Táto situácia nastáva najčastejšie vtedy, keď sa snažíme udržať si všetko, čo dnes máme, a chceme k tomu pridať niečo Čítať ďalej →

Keď dlhšiu dobu ideme za niečím určitým alebo túžime po niečom určitom, robí to zázrak s naším vnímaním. Ako keby na svete prestalo existovať všetko ostatné a bolo už len to jedno… Na jednej strane nám to dáva silu vydržať, na druhej strane to má aj nepríjemný dopad – sústreďujeme sa na presnú predstavu toho, ako sa naša túžba naplní, a zostávame slepí voči všetkým ostatným možnostiam naplnenia. Pravda je totiž jedna – uvidíme to, čo hľadáme. Čítať ďalej →

Niekedy medzi zábleskom poznania, ktorým smerom by sme sa mali pustiť, a voľbou tej najvhodnejšej cesty leží obdobie, kedy sa nevieme rozhodnúť, kedy nám možnosti zostávajú ukryté – a preto nám nezostáva nič iné, než dôverovať, že sa veci čoskoro vyjasnia.

Dôvera je dôležitá. Ak k obdobiu nejasnosti budeme pristupovať s napätím, budeme vnímať len tie možnosti, na ktoré sme vibračne vyladení –  neistotu, nejasnosť, obavu a odďaľovanie. To nie je cesta, ktorá nás dovedie k úspechu! A ak áno, budeme musieť priebežne spúšťať z našich očakávaní, uspokojovať sa s druhou voľbou a každý krok nás bude stáť viac námahy, než by bolo nutné… Čítať ďalej →

Po zmenách prichádzajú nové cykly – a ako všetko, čo je “zmena”, nezačínajú práve ľahko. Naše myslenie a vnímanie je ešte stále nastavené na staré, vychodené chodníčky, ale medzičasom sme už mali záblesk nového a začíname snívať… Lenže sny sú presne len to – sny! Skôr pocity možností než návody, ako tieto možnosti naplniť. A keď sa za nimi aj pustíme, je tu veľká šanca, že budeme postupovať “po starom” – a ak nás staré doviedlo len sem, je nízka šanca, že nám pomôže dostať sa ďalej. Čítať ďalej →

Niekedy to, čo vnímame ako “ťažké” obdobie, je v podstate obdobím vyzrievania – prekážky nás spomaľujú, všetko si vyžaduje zvýšenú námahu… a my na to môžeme zareagovať buď tým, že to vzdáme a ideme sa venovať niečomu inému, alebo prehodnotíme priority a začneme robiť veci, na ktoré teraz máme a ktoré nás aspoň o kúsok pohnú vpred k nášmu cieľu. Je to čosi ako “veľký test našich snov” – či nám stoja za to, aj keď už ich nasledovanie miestami bolí.

Problém je v tom, že málokedy poznáme hranicu medzi tým, kedy je ešte rozumné vytrvať a ísť za snom, a kedy je rozumné obmedziť straty a začať snívať radšej nový sen. Čítať ďalej →

Na to, aby sa veci pohli vpred, potrebujú dve veci – vonkajšie i vnútorné podmienky. Niekedy sme urobili, čo sme mohli, a čakáme, kedy sa dostaví výsledok – no výsledok akosi mešká… To neznačí, že sme urobili niečo zle, ale len že vnútorné a vonkajšie podmienky nie sú v súlade! Ak vonkajšie podmienky ešte nedozreli, sme ako závodný kôň, ktorému nedovoľujú rozbehnúť sa. Ak vonkajšie podmienky sú dokonalé a umožňujúce, len my sme ešte niečo zanedbali, nepohneme sa správnym smerom alebo si vôbec netrúfneme pohnúť sa vpred. Čítať ďalej →

Zo zhmotňovania vieme, že emócia je úžasný akcelerátor – urýchľuje a uľahčuje zhmotnenie toho, na čo je naviazaná. V dobrom rovnako ako v zlom. Ak sa dychtivo tešíme, priťahujeme si to. Ak sa absolútne desíme, priťahujeme si to. Je jedno, o čo ide – do čoho vlejeme emóciu, to posilňujeme a to budeme za všetkým aj vidieť. Čítať ďalej →