Medzinárodný deň ega?

Článok od Bibs:

Zaujímavý názov, že? :) Minulý utorok (mimochodom 4.4.2011 :P ), či skôr jeho popoludnie a večer mi presne takto pripadali. Kam som sa otočila videla som len sebaľútosť, sebadôležitosť, hnev, frustráciu, sklamanie… Dalo by sa toho popísať veľa… Ale mňa skôr zaujíma prečo to tak je, prečo to príde. Má na to vplyv aj ten mesiac svietiaci na oblohe? Či postavenie planét?  Alebo je to nejaká globálna nákaza, čo sa šíri z krajiny do krajiny, od domu k domy? NEVIEM. Ale zasiahlo to aj mňa :?

Osoba, ktorá sa nachádza v zajatí ega, nechápe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedinú primeranú reakciu na všetky životné situácie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopné vidieť, koľko utrpenia spôsobuje sebe i iným. Nešťastie je vlastne egom vyvolaná mentálno-emocionálna choroba epidemických rozmerov. Je to vnútorný ekvivalent znečisťovania životného prostredia na tejto planéte. Čítať ďalej

Príbeh o živote

Groover nám poslal tento príbeh:

Bol raz jeden človek…

Putoval zo zeme do zeme navštívil mnoho krajín a v každej získal nejaké učenie a vedomosti. Jeho názory sa postupne menili a širší obzor vedomostí mu umožnili spoznať svet lepšie. Znalosti, ktoré mal, mu však pomohli len dočasne a jeho srdce vždy túžilo po niečom dalšiom. A tak sa vždy vydával ďalej a ďalej. Chcel nájsť niečo, čo by obsiahlo všetku múdrosť a základné stavebné kamene sveta. Prameň v ktorom by jeho duša okúsila večnosť poznania a pravdy. Veril, že jeho poznanie mu odkryje pravdu. Jeho vlasy zošediveli a ruky už nemali tu silu ako kedysi. No v ňom úž driemalo mnoho skúsenosti a zážitkov. Jeho vedomie bolo vždy bystré, ale nohy by nevydržali ďalšiu púť. A tak sa rozhodol ukončiť svoju púť. Čítať ďalej

Veríte na anjelov?

Už som prestala o sebe hovoriť, že som ezoterik. Došiel mi hlas. Keď som to v minulosti povedala, ľudia na mňa reagovali dvoma spôsobmi: jedným sa oči zažali senzáciou (“Fakt? Nešáliš? Uuuuužasné! A nemohla by si mi…”), za očami tých druhých sa okamžite spustila roleta (tento výraz mám “požičaný” z Arthura Upfielda 🙂 ), aby som nezistila, čo si myslia. A potom mi útrpne pomáhali do schodov alebo ukazovali, kam sa mám podpísať, pretože človek rýpuci sa v ezoterike nemôže bežné úkony tohto dňa predsa zvládať sám… Čítať ďalej

Úcta k "inakosti"

Dnešný článok nie je channeling. Ráno som objavila video, síce reklamné, ale sa ma hlboko dotklo, tak ho sem pridávam:

video Polárny maco na cestách

Vedľa videa bolo napísané, že maco prichádza poďakovať za to, že neničíme ďalej životné prostredie. A tak ma napadlo – keď taký maco môže rešpektovať náš životný priestor, nemohli by sme my rešpektovať ten jeho? A každého iného tvora na tomto svete?

Nie je to len o prírode a zvieratách a rastlinách; je to aj o nás, o ľuďoch. Rešpekt. Nič viac nie je potrebné. Úcta k “inakosti”.

Čo ste: obeť alebo majster svojho osudu?

Dnes ráno som na Yahoo našla video, pri ktorom som sa celkom bezostyšne rozplakala. Ak si niekto z nás myslí, že je nešťastný, menejcenný, urazený, ohrdený a neuznaný, mal by si pozrieť tohto chlapca:  Keď mal 10, pri schovávačke dostal úder elektrickým prúdom a prišiel o svoje obe ruky. Keď mal 19, naučil sa hrať klavír – nohami… A ak si všimnete – v kuse sa usmieva

Je tam jeden úžasný výrok jeho matky: “Nie si o nič iný ako iní ľudia. To, čo nemôžeš robiť rukami, rob nohami.”

A on ju poslúchol. Wau.