Pamätám si, keď som sa dostala prvýkrát do kontaktu s anjelmi. Boli úplne mimo môjho svetonázoru, neverila som na nich – a napriek tomu som ich videla… Vtedy som sa dostala do náramnej krízy a hodne dlho (=roky) som sa nevedela rozhodnúť, či tu sú alebo mi šibe. 🙂
Našťastie som v tom čase mala už skúsenosti s halucináciami. Následkom otravy som asi tak týždeň videla veci, ktoré neboli. Došla som na to celkom náhodou – v autobuse som sa rozprávala s kýmsi, kto tam nebol, a došla som na to až vtedy, keď sa okolo mňa v preplnenom autobuse vytvoril prázdny priestor. 😛
Vtedy som sa naučila overovať a nereagovať, pokiaľ nemám overené. Keby bol vtedy na mňa vyletel hladný lev, asi vezmem palicu a začnem doňho štuchať, ako že či tam skutočne aj je… 😉 Čítať ďalej








