Už týždeň sme nemali Šípovýé žaby, tak zasa úryvok z kapitoly 21, Mačka von z vreca:
Renátina zlomyseľnosť sa ma nečakane dotkla. Mohla som si hovoriť, že to je len jej nenávisť, že to je o predstave, ktorú si ona o mne urobila, no nie o mne samotnej… Mohla som sa tváriť, že sa ma to nedotýka – ale tak ďaleko ešte zjavne nie som! Ešte stále ma bolí, keď ma ľudia odmietajú napriek mojim snahám vychádzať s nimi! Ešte stále ma bolí, že ma ohovárajú a brýzgajú na mňa, hoci sa im snažím vystúpiť z cesty! Čo mám ešte urobiť? Prestať dýchať?
Potlačila som pocit ukrivdenia a vyniesla som kávu do ich pracovne. Divne na mňa fľochli – asi sa pokúšali odhadnúť, koľko z ich rečí som začula. Ako keby na tom záležalo… Bol to ich dom a ja som bola len ‘personál’ – ruky bez srdca a bez duše. Čítať ďalej





