Hádam, kadiaľ ísť… Ktorá cesta je pre mňa tá správna?

Dnešný článok je určený priamo pre Samuela 🙂 , ale aj pre ostatných, ktorí sú niekedy trochu netrpezliví a majú pocit, že im chýba orientácia, že nevedia, ktorou cestou sa pustiť… Slová dona Juana by vám v tom mali pomôcť:

Castaneda: The Teachings of Don JuanPozorne preštuduj každú cestu. Vyskúšaj ju toľkokrát, koľko považuješ za potrebné. Potom sa spýtaj sám seba – a nikoho iného, len seba. Polož si otázku, ktorú kladie len veľmi starý človek. Môj dobrodinec mi položil túro otázku, keď som bol mladý, ale moja krv bola príliš búrlivá na to, aby som porozumel. Teraz už rozumiem. Poviem ti ju: Má táto cesta srdce? Všetky cesty sú rovnaké: nevedú nikam. Idú divočinou. O mne možno povedať, že som pochodil poriadne dlhé cesty, a napriek tomu som sa nikam nedostal. Otázka môjho dobrodinca má teraz zmysel. Má táto cesta srdce? Ak má, je dobrá; ak nemá, je nanič. Obe  nevedú nikam, ale jedna srdce má a druhá nie. Ísť jednou bude príjemný zážitok; kým ňou budeš kráčať, ty a cesta budete jedno. Pusti sa druhou a budeš preklínať svoj život. Na tej prvej sa cítiš silný, tá druhá ťa oslabuje. Čítať ďalej

Kam pôjdete po smrti, pani bosoráčka? :-)

Táto otázka sa mi zdala veľmi smiešna a tak ju hodím aj sem. Vyhrabala som ju, keď som ňúrala v starých rozhovoroch castanedovcov. Menovite toto je z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine, číslo 40, z októbra 1993.

Otázka: Kam si myslíte, že pôjde vaša bosorácka družina po smrti?

Taisha: Podľa mňa kročíme do nikdy sa nekončiacej revolúcie. Splynieme s tou nepredstaviteľnou, nepomenovateľnou silou, ktorej sme len drobúčkou čiastočkou. Čím menej sme z energetického hľadiska “ľudskí”, tým viac splývame so Všetkým-čo-je. Možno to znie studeno a bezcitne, ale nie je to tak. Bosoráci majú city a obrovskú náklonnosť, ale takmer vždy sú neosobné. Sú súčasťou energie, ktorá vyviera zo stavu vnútornej pohody. Keď je vaše energetické telo zdravé, máte silné pozitívne emócie, ktoré vychádzajú zo samotného Univerza. Čítať ďalej

Organické a inorganické vedomie

Už kedysi na minigrimi som začala popisovať, čo to také “inorganické bytosti” sú. Vtedy som im ešte ako správny Slovák hovorila “neorganické bytosti” – a asi to bol aj správnejší preklad. Ale medzičasom som už natoľko z tej angličtiny zblbla, že som sa rozhodla vrátiť k pôvodnému anglickému “inorganický”.

Na minigrimi som spomínala hlavné body tejto teórie. Prekopírujem ich aj sem: Čítať ďalej

Ako vníma šaman smrť?

Minule som vybrala z knihy Katie Weatherupovej myšlienky o tom, ako šamani vnímajú chorobu. Dnes ideme ešte o jednu úroveň hlbšie – na šamanské vnímanie smrti.

Ja sama som odjakživa vyhlasovala, že by som si priala umrieť uprostred kroku – bez prípravy, bez očakávania a bez trápenia. Aj Katie Weatherupová tým začína, ale hovorí, že ju samu “prepólovala” jej práca s ľuďmi zomierajúcimi na HIV alebo rakovinu. Že až vtedy pochopila, akým darom je pomalá, vlečúca sa smrť. Dáva ľuďom príležitosť rekapitulovať, premýšľať a rásť. Majú možnosť povedať svojim blízkym všetko to, čo zostalo nevypovedané. Môžu sa pozrieť spätne na svoj život a pripraviť sa na opustenie svojho fyzického tela. Čítať ďalej

Interview s Asraelom

Asraela pozná literatúra (a tým pádom aj ja) ako Azraela. Všetky zdroje vrátane moslimských ho uvádzajú so “z”, jedine anjeli používajú “s”. A tak, hoci ma môžete podozrievať z toho, že im kamsi leziem,  prešla som na Asrael.

S Gabrielom sme sa naňho chystali už chvíľu a ešte včera špekuloval, či to bude Asrael alebo Sariel, a ja som chytro vyrábala obrázky. Dnes sa Gabriel rozhodol pre Asraela (ja sa asi nikdy nedozviem, podľa akého “kľúča” ich vyberá! 😦 ) a tak máme rozhovor s tým, ktorého označujú “anjel smrti”. Čítať ďalej

Rituál za zosnulého

Stifa napísal: “zdravim dnes 7.12 sa mi utopil kamarat / jeho zene sa po 4h(po jeho smtri) narodil syn! mohli by ste mi prezradit neake kuzlo / rituál aby mohla jeho dusa odpocivat v pokoji ???”

Večer si zapáľte sviečku alebo kahanec a dajte si k nemu fotku kamaráta a spomínajte na všetky spoločné zážitky a pekné chvíle. Každú takúto chvíľu napíšte v skratke na papierik a papierik nad kahancom so slovami “prach k prachu, spomienka k spomienke, uvoľňujem ťa” spáľte.