Čo je pravda?

Dnes som si upratovala poštu, našla som nejaké staré maily a v nich linky, išla som po linkách, nachádzala nové a nové hrozienka a nakoniec som sa zastavila na jednom drobnúčkom s výdatnosťou celého vinohradu… 🙂 Milujem tieto momenty, kedy v mojej hlave niečo docvakne a odrazu si poviem “no jasné…” 🙂

V minulosti sme sa veľakrát točili okolo pravdy. Nakoniec som dospela k názoru, že niečo ako “pravda” neexistuje, ale nebola som z toho celkom hepi 😕 … A dnes, po prečítaní nasledovných riadkov, som pochopila, že som len podľahla klamu, že musí byť jedna jediná pravda – inak žiadna pravda neexistuje… že existuje len realitaČítať ďalej

Predpoklady sú len verzia domýšľania si

Tento článok píšem pre Samuela k našej nedávnej diskusii. Už vtedy som ho mala v počítači, len som ho ešte nemala prečítaný a nevedela som, ako presne sa viaže k tomu, čo Samuela trápilo (teda, domýšľam si, že sa presne viaže k tomu, čo Samuela trápilo 😛 ). Je od dona Miguela Ruiza mladšieho, syna dona Miguela Ruiza, ktorého poznáme z jeho kníh o toltéckom prístupe k životu. Snažila som sa tému prerozprávať čo najľahšie a najzrozumiteľnejšie. 🙂

V gestalt terapii sa hovorí o tendencii spájania tvarov, v slovenskej kuchyni sa hovorieva o domýšľaní si – ale pritom je to o tom istom. Princíp znie: “Spájanie tvarov nastáva vtedy, keď nejaký objekt nie je dokonalý alebo priestor nie je dokonale ohraničený. Ak z konečného tvaru vidno dostatočne veľa, ľudia ho vnímajú ako uzavretý tým, že si doplnia chýbajúcu informáciu.”

Napríklad ak nakreslíte dve strany trojuholníka, náš mozog je schopný uzavrieť obraz tým, že si v duchu domyslí chýbajúcu tretiu stranu. Ak kreslíme kruh a nedotiahneme ho do konca, mozog to urobí za nás. Čítať ďalej