presvedčenia

Zdochnutá susedova koza a Paretov princíp

Helar Sun Belangelo Pridaj komentár

koza-vesela.jpgV najnovšom newsletteri Michaela Giengera sa nachádzal rozkošný malý článoček Bolesť a šťastie v živote, ktorý sem rozhodne patrí, lebo je dôležité, aby bosorák rozumel ľudskému mysleniu. Naše myslenie je totiž jediný limit, ktorý nám príroda stanovila… Tak som sa článkom nechala inšpirovať a tu je moja úvaha o Giengerových úvahách 😛 :

Strach z nedostatku

V poslednom čase nás stíha jedna hláška o katastrofe za druhou. [Kdesi som čítala, ako to funguje: Na príčine sú – ako aj inak – médiá. Predstavte si, že ste štát pozostávajúci z tritisíc maličkých ostrovov. Máte pre všetky ostrovy spoločné televízne vysielanie. Obvykle v mori okolo vašich ostrovov plávajú žraloky a prieskumy ukazujú, že tak raz za 4-5 rokov pri každom z ostrovov napadne žralok človeka. Ale pretože tých ostrovov je tritisíc, denne počúvate, ako u nejakého ostrova napadol žralok človeka. Postupne všetci, čo pozerajú televíziu, nadobudnú presvedčenie, že denne niekde útočí žralok na človeka – a začnú sa báť chodiť do vody.] … takto sa šíri pocit “konca sveta” – strach z hrozivej budúcnosti, strach z poklesu životného štandardu, strach zo staroby a bezmocnosti a podobne. Čítaj zvyšok

Sme viac ako naša predstava o sebe

Helar Sun Belangelo 5 komentárov

V knihe Sudden Awakening rozpráva Eli Jaxon-Bear príbeh, ktorý mu rozprával jeho učiteľ Papaji – príbeh o dhobim (indický práč) a jeho stáde oslíkov:

Každý deň dhobi naložil svojich oslíkov špinavými šatami z celej dediny a pobral sa dole k rieke, kde tie šaty opral, vysušil na slnku, poskladal, naložil na oslíkov a vrátil sa s čistou bielizňou späť do dediny.

Jedného dňa narazil na poľovníka, ktorý sťahoval z kože ulovenú levicu. Tá mala porodiť mláďa a dhobimu sa podarilo zachrániť nenarodené levíča. Levíča prežilo a vyrastalo s dhobim a jeho oslami a dhobi nakladal špinavú bielizeň aj na levíča a brával ho spolu s oslíkmi k rieke. Čítať ďalej →

Obmedzené vnímanie

Helar Sun Belangelo 7 komentárov

Oko povedalo jedného dňa: “Za týmito údoliami v belasom opare vidím
vrch. Nie je nádherný?”
Ucho sa započúvalo a po chvíli povedalo: “Kde je kopec? Žiaden
nepočujem.”
Na to odpovedala ruka: “Márne sa snažím dotknúť sa ho. Nenachádzam
žiaden kopec.”
Nos povedal: “Nič necítim. Žiaden kopec nie je.”
Vtedy sa oko obrátilo iným smerom. Tí druhí ešte chvíľu diskutovali o
tomto prapodivnom klame, až nakoniec došli k záveru: “S okom niečo nie
je v poriadku…”

Čo si myslíte, dokáže človek vnímať objektívnu realitu? Predstavte si, že postavíte dvoch ľudí pred tú istú sochu, a necháte ich sochu popísať. Jeden z nich povie, že je pekná, jemne opracovaná, z hladkého kameňa, pomerne veľká. Druhý, pozerajúc na tú istú sochu povie, že je dosť hrubá, povrchne opracovaná, že kameň má nevhodné žilkovanie a socha je primalá na priestor, v ktorom stojí. Jedna socha – a celkom protichodné názory. Ako to? Čítať ďalej →