Je to naozaj tak? O predstavách

Minule prišiel od Ricka Hansona mail, ktorý ma hodne tuho chytil za srdce (=”zarezonoval” 😛 ):

Toto vydanie newsletteru je výsledkom nedávneho, hodne intenzívneho záchvatu “by”. Ušetrím vás všetkých tých úžasných detailov, ale v biznis-projekte som si myslel, že “by mali” pre mňa urobiť viac a v súkromnej situácii som si myslel, že on “by mal” byť ku mne milší. Po chvíľke mi začalo svitať, že moje drobné pravidielka o tom, ako by sa realita mala odvíjať (podstata “by”) 1. neboli v skutočnosti prírodné zákony (he! tá drzosť!), 2. nútili ma biť hlavou do steny, ktorá tam vlastne nebola a 3. pôsobili mi v styku s inými problémy.

Ak ste si nevšimli, tak najneskôr tu som sa totálne našla. 😳 Čítať ďalej

Countdown 2012: 120 – ak si neoverujeme, musíme predpokladať

“Pretože nám je trápne pýtať si dodatočné objasnenie, robíme predpoklady a veríme, že sú správne; potom obhajujeme svoje predpoklady a snažíme sa dokázať, že niekto iný sa mýli.” — don Miguel Ruiz

(Because we are afraid to ask for clarification, we make assumptions and believe we are right about the assumptions; then we defend our assumptions and try to make someone else wrong. Čítať ďalej

Anonymní stalkovači: dve cvičenia na oskúšanie

Spomenula som si, že na poslednom stretnutí Anonymných stalkovačov som rozvádzala svoju teóriu, že pod našimi nevhodnými dohodami hocijakej podoby leží jedno základné rozlíšenie: ako vnímame svet. Či je svet miesto priateľské, s hojnosťou a šancami na využitie, alebo je to miesto nepriateľské, kde sa pohybujú ksichti, ktorých sa buď treba báť alebo ich treba obracať na môj obraz, pretože “nevyhovujú” – lebo je tu možnosť, že ak by oni vyhovovali, tak potom nevyhovujem ja… 😕

(Ak si všimnete, v akej miere detailu som popísala oba stavy, tak ľahko zistíte, kde sa pohybujem ja. 😳 ) Čítať ďalej

Anonymní stalkovači: ďalší krok a termín stretka

Od posledného stretnutia Anonymných prešlo toľko času, že som už aj celkom pozabúdala, o čom sa tam hovorilo… Neviem, či sme nakoniec neskĺzli na rovinu osobných dohôd, ale veď to je OK, ide to ruka v ruke.

Akurát “domácu úlohu” si neurobil nikto – dokonca ani zadávateľ. 😛 To nevadí; otázky zostávajú platné a ak chceme, môžeme sa im venovať, kedy nás chytia za srdce.

Nemyslím, že by sme už mali “bezchybnosť slovom” za sebou – ale práve dnes mi prišiel citát od Miguela Ruiza, ktorý to celé pekne rámcuje: Čítať ďalej

Ako prestať robiť predpoklady?

Minule sme sa tu už venovali téme predpokladov a prečo ich robíme. Hovorili sme si, ako obmedzujú naše vnímanie… a teraz prichádza od Ruizovcov nový citát na tému, ako ich prestať robiť… :-):

“Najlepší spôsob, ako si zabrániť robiť predpoklady, je začať sa pýtať. Ak niečo nerozumiete, pýtajte sa.” — don Miguel Ruiz

(The way to keep yourself from making assumptions is to ask questions.  If you don’t understand, ask.)

Je zvláštne, že nám toto musí niekto povedať. Prečo sa nepýtame automaticky? Veď je to jediné logické riešenie! Ako som sa zamyslela, napadli mi dve veci: Čítať ďalej

Prečo robíme predpoklady?

Prišlo mi pred chvíľkou od Ruizovcov:

“Máme milión otázok, na ktoré potrebujeme odpoveď, pretože mnoho vecí naša logická myseľ vysvetliť nedokáže. Nie je dôležité, či je odpoveď správna; už len to, že ju máme, v nás vyvoláva pocit bezpečia. A z tohto dôvodu robíme predpoklady.” — don Miguel Ruiz

(We have millions of questions that need answers because there are so many things that the reasoning mind cannot explain.  It is not important if the answer is correct; just the answer itself makes us feel safe.  This is why we make assumptions.) Čítať ďalej

O toxických príbehoch

Pred chvíľkou som dostala nový citát Miguela Ruiza a hodne sa mi hodí do môjho vlastného rozpoloženia i k téme stalkovacej skupiny:

“Robíme predpoklady o tom, čo si iní myslia alebo robia – berieme to osobne – a potom ich obviňujeme a reagujeme tým, že vysielame emocionálny jed cez naše slová.” — don Miguel Ruiz

(We make assumptions about what others are doing or thinking–we take it personally–then we blame them and react by sending emotional poison with our word.) Čítať ďalej

Zbavme sa potreby mať na všetko odpoveď!

Dnes som si povedala, že potrebujem nejaký duchovno-duševný nákop a siahla som po Rickovi Hansonovi a jeho Just One Thing. Otvorila som si ho náhodne – a stálo to za to… 🙂

Otvorila som na kapitole 34: Neviem.

Kedysi dávno žili na tej istej ulici učenec a svätec. Dohodli sa, že sa zídu. Učenec sa svätca spýtal na zmysel života. Svätec povedal pár slov o láske a radosti a potom sa zastavil a zamyslel a učenec do toho skočil s dlhým pojednaním o západnej a východnej filozofii. Keď skončil, svätec ponúkol čaj, pozorne ho pripravil a opatrne nalieval do učencovej šálky. Hladina čaju pomaly stúpala, ale svätec len lial a  lial. Hladina čaju sa blížila k okraju a svätec len lial a lial. Čaj sa prelial a svätec len lial a lial… Čítať ďalej

Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia

Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂

Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.

Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej

Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz

(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)

Čítať ďalej