Nezvyknem robiť kúzla. Priznám sa, nechce sa mi – a väčšinou mi o nič nejde, takže sa mi nechce dvojnásobne.
Ale život je pes a tento život ma požehnal susedom, ktorého by som priala ako nočnú moru svojim najväčším nepriateľom (ak nejakých vôbec mám). Je to samoľúby, rozpínavý primitív, ktorému robí najlepšie na celom svete, ak môže urobiť zle niekomu druhému a prejde mu to… Takýto sused je priveľa aj na moju “mierumilovnú” povahu. Najprv som sa snažila vnímať ho ako “lekciu”, potom ako trest za niečo, ale teraz som už odmietla brať ho ako čokoľvek iné než ako to, čo je – otravná ploštica, ktorá robí úmyselne zle. Rozhodla som sa, že s touto “karmou” pozametám. 😛 Čítať ďalej