Tak nastal posledný deň v roku. Hľadala som nejakú múdrosť, ale nijaká neprichádzala… 😕 Buď som bola na nesprávnej koľaji, alebo proste múdrosti majú meškanie.
A tak vám prajem aspoň takto, bez múdrosti a bez vtipov, veľa šťastia do nového roku, pevné nervy a veľa radostných očakávaní na rok, ktorý rozhodne bude “prelomový” – konečne sa dozvieme, ako to s tým “koncom sveta” bude!
Neviem, ako vy, ale ja si idem zohnať lístok do prvej rady. 🙂
PF 2012! 😆 Čítať ďalej
The warmest season of the year is here again
December is beginning to shine
A tingle’s come into the atmosphere again
So fine, so fine Čítať ďalej
Dneska sa mi nejako zvianočieva – zpodstromčekovieva 😛 . Pri ňúraní na YouTube som naďabila na pesničku, ktorú mám veľmi rada, a s obrázkami herca, ktorý sa mi veľmi páči. Víťazná kombinácia. 🙂 Aby som ju nemusela vždy znova vyhrabávať, presúvam si ju pod svoj e-stromček sem – a môžete sa spoluvytešovať z môjho podstromčekového darčeka aj vy:
WodrPress umožnil “sneženie” na blogu. Iné roky ma to netrhalo, ale tento rok som ho umožnila aj ja… 🙂 Ak vám to pôjde na nervy, napíšte a ja to zruším. A dovtedy:
V poslednom čase som mala niečo ako “pád späť” do starého správania a bola som zaskočená, že k tomu ešte došlo. Nebolo to príjemné zistenie, ale našťastie, už som sa naučila brať situácie ako situácie a nie ako výpoveď o sebe. Keď som dnes náhodou vzala do ruky Pemu Chödrön, otvorila som knihu práve na pasáži o tom, ako si pestovať súcit a porozumenie pre seba i pre zvyšok sveta. Nech sme sebaosvietenejší, niekedy sa aj tak cítime “mimo”, nepatrične, odstavene a osamelo – a vtedy je ťažké zachovať si postoj bojovníka. (Berie ma, ako budhisti bojujú, ale keď inak nedajú… 🙂 ) Lenže práve vtedy potrebujeme najviac silné vlastnosti nášho ducha: jasnosť, porozumenie, dôveru a otvorenosť. Čítať ďalej
Celkove bol november zvláštny mesiac – až dodnes s výnimkou jediného dňa neklesla návštevnosť pod 3.000 pozretí denne! Navyše sme v rámci jedného mesiaca prelomili tak 700.000, ako aj 800.000 pozretí… to posledné menovite dnes tesne pred obedom 🙂 . Tieto veci zachytávam priebežne na stránke vyhodnocovania návštevnosti, tam si môžete pozrieť aj históriu blogu za celý rok.
🙂 Thank You. Čítať ďalej
Prišlo v nedeľu mailom od Karima Hajeeho a toho ja fakt môžem 🙂 . Navyše je to pokračovanie v mojej súčasnej lekcii (nech už je akákoľvek) a beriem to ako “masáž zhora” 😛 :
Jasne, že môžeme…
Stavme sa, že môžeme…
Premýšľame o dosiahnutí cieľa, o dôležitej zmene v živote – a myslíme si “možno môžem”.
Skutočne chceme uspieť. Skutočne chceme veriť, že môžeme. Skutočne chceme zmeniť veci a vravíme si “možno môžeme”…
Ale hneď sa dostavia hlodavé pochybnosti. Začínajú “a čo keď…” Čo keď to nebude fungovať. Čo keď neuspejem. Čo keď sa strápnim. Čo keď nezarobím (dosť). Čo keď nebudem vedieť platiť svoje účty ( 😉 )… Čítať ďalej
OK, je to jasné – Univerzum sa “stará”. Asi pred mesiacom som “dostala” veľmi ubezpečujúcu pesničku a takmer denne prichádza nejaké nové ubezpečenie v tomto smere. Ale asi pred dvoma dňami som začala špekulovať, že tá moja “ubezpečujúca” pesnička možno nebola ani natoľko ubezpečenie, ako varovanie, čo nastane: totálny rozvrat môjho sebavedomia. Veci, ktoré vyzerali ako “pevné” a o ktoré som oprela svoje rozhodovanie, sa odrazu zložili ako domček z kariet. Nebol to môj zlý odhad – boli to vonkajšie okolnosti… fakty. Tie ma odrazu nechali stáť s mesačnými záväzkami štyrikrát vyššími ako moje mesačné príjmy a s neistotou, či si udržím zamestnanie aj do budúceho roku. Natiahla som ruku nahor – a nikto ju nepodržal…
A tak som sa znovu stretla so starým známym, ktorého som už považovala za “drahého zosnulého” – so strachom. Čítať ďalej
Dostala som nový článok od Ricka Hansona. (A medzičasom došli aj knihy; bude sa čítať. Raz. Niekedy. Inokedy. 😕 ) Vždy, keď som popisovala svoj typ človeka (podľa typológie DISC), používala som pesničku od Robbie Williamsa Feel: “There’s a hole in my heart, You can see it in my face, It´s a real big place…” (alebo tak nejak; je to z pamäti). Používala som ten obraz “diera v srdci”. A dnešný článok Ricka Hansona sa volá… Zaplň svoju dieru v srdci.
No uznajte; nemohla som inak. 🙂
Takže tu stručne (alebo nie až tak) z článku:
Ako vyrastáme a dospievame, všetci máme normálne potreby bezpečia, zmysluplnosti a lásky. Čítať ďalej
Tak tu je niečo ako “základňa” pre spoločnú meditáciu v piatok. Ak môžete, použite hudbu z videa dole – tá by mala spojiť energiu nás všetkých nezávisle od času a miesta meditácie – ale ak vás rozčuľuje, meditujte podľa svojho. Kedy chcete a ako chcete. 🙂 Hlavne si ten deň nenechajte ujsť. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 