Potešenie a bolesť

Potešenie je zaručený dôsledok toho, keď svoju pozornosť sústredíme na to, čo práve robíme, a bolesť toho či iného druhu dnes i v budúcnosti je zaručený dôsledok toho, keď svoju pozornosť smerujeme na niečo iné než na to, čo práve teraz treba urobiť. — Prentice Mulford

“Pleasure is the sure result of placing thought or force on the thing we are doing now, and pain of some sort in both present and future is the certain result of sending thought or force away from the act that needs to be done at this moment.”

Čítať ďalej

Niečo pre mňa a dnešný deň :-)

Dnes mám deň, že si chcem urobiť dobre. A tak som si na YouTube vyhrabala pesničku, ktorú priam neskutočne milujem… To, čo ten chlapík stvára s hlasom je úžasné… Keď mi bolo zle, vždy som si ju pustila. U mňa spadá do kategórie “oplieska ťa o stenu a vytlčie z teba aj poslednú emóciu”.

Dnes nepotrebujem nijaké emócie vytĺkať, ale spomenula som si, že som ju už dávno nepočula. Takže malá “kultúrna vložka” 🙂 pre tento deň.

Čítať ďalej

O chorobe

Tento citát som dostala mailom od Martina Zrníka a myslím, že patrí Dr. Edwardovi Bachovi, ale nie som si istá… Nuž čo, múdre slová sú múdre slová nezávisle od toho, z čích úst vychádzajú 🙂 :

“Choroba nie je ani krutosť ani trest, ale oprava, nástroj, ktorým si naša vlastná duša poslúžila, aby poukázala na naše chyby a aby nás zadržala pred ešte väčšími omylmi, ktoré by urobili ešte väčšie škody a aby nás zaviedla späť na cestu pravdy a svetla.” Čítať ďalej

Zaujať postoj bojovníka

Don Juan hovorí Castanedovi:

“Najťažšia vec na svete je zaujať postoj bojovníka. Nijako nepomôže sťažovať sa a cítiť, že má človek na to právo a veriť, že niekto nám vždy niečo robí. Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.”

“Si tu, so mnou, pretože tu chceš byť. Už si medzičasom mohol prebrať plnú zodpovednosť, takže predstava, že si vydaný napospas vetru, je absurdná.” Čítať ďalej

Lekcia pre helar: a teraz fluidita

Tento článok je celkom mimo “poradia” a výlučne pre mňa, aby som nemusela zakaždým hľadať v knihe to miesto, ktoré ma má dostať zas o krok ďalej. 🙂 Ale pekne po poriadku:

Čítam poslednú neprečítanú Castanedovu knihu, čo zas nie je až taká výhra, pretože prvé som čítala pred tromi rokmi a budem sa k nim musieť vrátiť, pretože už si ich nepamätám. Takže na stránke je ešte hodne čo robiť. 🙂

Ale aj na mne. Už som sa cítila pomerne pohodovo, keď asi tak pred týždňom som sa potkla o jednu pasáž, ktorá mi ukázala, že ešte nenastal čas spať na vavrínoch: Čítať ďalej

"Odišiel som. A vtáky zostali a spievali."

Dnešný článok je skutočne dnešný pre vás i pre mňa 🙂 a ten, čo tu mal byť pôvodne, som jednoducho presunula na inokedy… Včera, než som šla spať, niečo ma donútilo vziať do rúk Castanedovu knihu Journey to Ixtlán, kde už mi chýbalo len pár strán na dočítanie. V poslednom čase keď mávam tieto “záchvaty” zmeny obvyklého správania, vždy mi čosi prinesú – aj teraz som čítala presne to, čo mi dáva odpoveď na rôzne zážitky z posledných dní! 🙂

Ráno som sa dostala k poslednej časti knihy, ku kapitole Cesta do Ixtlánu. Je to desivo-krásny príbeh o získaní šamanského/bosoráckeho spojenca. Rozpráva ho don Genaro, spoločník dona Juana: Čítať ďalej