Ako som včera začala na blogu Eprakone upravovať linky v článkoch importovaných z Angelária a znova som si čítala tie channelingy, začalo ma to nalamovať. A tak som sa v noci (ono to vlastne bolo až dnes ráno, pretože som ešte stála žam žung) vybrala na svoju čistinku za Gaiou:
Preniesla som sa tam priamo. Čistinka bola zaliata slnkom, vlastne som vnímala len to úžasné svetlo. Sadla som si na pník a zavolala som Gaiu. Prišla odzadu (vždy chodia odzadu). Bola menej farebná a viac “mäsitá” a mala nesmierne príjemný úsmev. Sadli sme si do trávy pri pníku, rukami sme sa opierali o pník a rozprávali sme sa.
Mala som veľkú radosť, že ju vidím. Ju prekvapilo, že som taká spokojná a vyrovnaná, ale ja som sa proste cítila dobre a tešila som sa z nej. Vyobjímala som ju a ona ma tiež celý čas objímala alebo sa ma aspoň dotýkala. Bolo to nesmierne ubezpečujúce. Čítať ďalej