Po prázdninách sa vraciam k téme rozhovorov o channelingu, ale tentokrát inak.
Pretože o verejné on-line stretnutia nebol záujem a dostavovala sa tam pravidelne len kámoška a bavili sme sa o varení a štrikovaní 😉 , prechádzam na “fázu 2” odovzdávania informácií – na neosobné rozprávanie. (To mi aj tak ide najlepšie. 😛 )
Tu je prvá časť z tohto pokusu Čítať ďalej
Mark Cloudfoot:
Ľudská forma je ľudská forma, pretože berie sama seba tak vážne. A väčšina ľudí sa drží ľudskej formy, pretože jej kúpili tú potrebu byť seriózni. Byť seriózny ničí našu fluiditu. Udržiava energiu v nehybnosti a podporuje sebadôležitosť, sebaľútosť a sebasabotáž. Nauč sa smiať sám na sebe. Ak to zvládneš, ešte vždy si môžeš udržať svoj potrebný životný štýl a byť pritom súčasne energetický fluidný. Nauč sa rozpoznávať sebadôležitosť, sebaľútosť a sebasabotáž, keď zdvihnú svoje ohavné hlaviská. A keď ich rozpoznáš, nauč sa od srdca zasmiať na tom, ako vážne preberáš ich masky. Sú aj lepšie masky na nosenie, ktoré možno brať naozaj vážne. Tie, ktoré nasmerujú tvoj život produktívnejším smerom.
Tu je výťah z knihy Medicine Child od Raya Stewarta, ktorý zverejnil na svojom blogu Lujan Matus. Ray Stewart je vraj trojitý nagual, ktorého Lujan Matus objavil… Nuž, v tomto ohľade budem skôr skeptická, pretože priveľa tých ľudí akože bez sebadôležitosti si rado dáva populárne označenia “nagual” a podobne. V každom prípade, aj keby to hovoril Fero z Vyšnej Nižnej, ak je to múdre, tak to je múdre a stojí za to zapodievať sa tým nezávisle od toho, čo je alebo nie je autor 🙂 . (Ale aj tak špekulujem, že ak bosoráci vetvy dona Juana mali fámu, že trojitý nagual sa objavuje raz za 1000 rokov, tak by sme po Castanedovi mali snáď mať na ďalších 1000 rokov pokoj, ta ňe? 😛 )
No, a tu je článok: Čítať ďalej
Minulý týždeň som zasa mala taký ten “božský vhľad”. (V minulosti ich už bolo zopár, ale dostal ma hlavne tento. 🙂 ) Už istý čas sledujem, že sa v mojom živote hemžia ľudia, o ktorých nestojím. Nemajú pre mňa výpovednú hodnotu a podľa toltéckeho vzoru som ich zastrčila do chlievika “nezáleží na nich” ( 😛 hehe, už “zastrčila do chlievika” popiera samotný toltécky vzor… no, zdá sa, že k bezchybnosti mám ešte poďalej). Takže: “nezáleží na nich”, ale napriek tomu v mojom živote zostali a periodicky sa vynárajú. A čo je horšie – neubúda ich, skôr naopak.
Dosť ma to zneisťovalo. Mám snáď niečo nevysporiadané, na čo ma upozorňujú? Skúmam, skúmam, no nenachádzam. Chápem, čo robia a prečo to robia a chápem, že kedysi som presne s týmito vecami bojovala (napr. kodependencia, túžba byť obľúbený a podobne), ale nejako pre mňa tieto veci už nie sú až také zujímavé, aby sa mi furt musel nejaký kodependenťák alebo egoman pliesť pod nohy… Pýtala som sa anjelov, čo mám ešte nevysporiadané, že sa ich neviem zbaviť, ale anjeli mi stále svorne tvrdia, že nič. Čítať ďalej
Na blogu Female Warrior som našla článok o ženskom lone a jeho úlohe v svete energie. Urobím si z neho aspoň výcuc:
Začína citátom z knihy Sorcerer’s Crossing od Taishe Abelar, kde jej Nelida vysvetľuje:
“Cez lono zvieracie samičky cítia veci a regulujú svoje telá. Cez lono dokážu ženy vytvárať a ukladať silu v svojich dvojníkoch – táto sila tvorí alebo ničí alebo umožňuje žene splynúť so všetkým naokolo.”
Female Warrior vraví, že to je pravda: keď vedome dýchame a otvoríme lono pre prijímanie životnej energie, stávame sa súčasťou všetkého naokolo s takou fluiditou, že nedokážeme rozlíšiť hranice. Mne sa to stáva počas žam žungu; ako stojím, obvykle cítim energiu prúdiť cez nohy do spodného kotlíka (tan-tienu), ale niekedy ju cítim prúdiť priamo cez pošvu. Čítať ďalej
Z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine 40, október 1993:
Kedy sa historicky začali bosoráci deliť na starých a nových?
Taisha: Rozdelenie sa začalo robiť v období Conquisty. Keď prišli Španieli, väčšina starých bosorákov bola zničená. Napriek ich schopnostiam meniť sa na zvieratá, ovládať elementy alebo manipulovať spojencov nedokázala ich sila odolať útokom Španielov. Starí bosoráci nedokázali ovplyvniť Španielov, pretože ich kultúra bola taká silná a zafixovaná, že bosoráctvo na nich nemalo takmer nijaký účinok. Španieli fungovali z inej kognitívnej oblasti, z inej reality. Druhý zlomový bod nastal v línii dona Juana v roku 1725, keď sa nagual Sebastian dostal do kontaktu s istou bytosťou. Čítať ďalej
V auguste som sa dostala do bodu, kedy som celkom vážne začala bojovať s vovychovávanou predstavou lineárneho času a trojdimenzionálneho priestoru. Dovtedy som si, priznám bez mučenia, s tými dimenziami nevedela dať rady ani napriek tomu, že mám celkom slušne vyvinutú predstavivosť… Proste nie a nie si urobiť nejaký obraz.
Pritom som si listovala v Lujanovi Matusovi. Už som spomínala, že jeho štýl ma zabíja a už som aj bola rozhodnutá jeho knihu znova odhodiť niekam, kde ju najbližších 724 rokov neuvidím 😦 , ale lákalo ma na ňom jedno: je to snívač par excellence a ja som hľadala zvyšné tri brány snívania. Tak som urobila to, čo v takýchto prípadoch robím – preskočila som vyše polovicu knihy a náhodne som otvorila kapitolu, ktorá znela zaujímavo. A tak, ako to už obvykle býva, obsahovala pre mňa odpoveď… 🙂 Čítať ďalej
Čítať Lujana Matusa sú pre mňa galeje. Už po siedmykrát som vzala jeho knižku a práve som sa chystala ju po siemykrát odložiť (v živote som sa nedostala za stranu 11 😦 ), ale nakoniec som sa zaťala. A neľutovala som…
Najprv samotný Lujan Matus. Nenašla som jeho pôvodné meno ani nič bližšie o ňom. Má na webe stránky a diskusné fóra a vystupuje ako nagual, ale zdá sa, že spadol presne do toho, čo hrozí ľuďom s mimoriadnymi zážitkami – začína byť egomanický. Na diskusnom fóre, ktoré vedie, vraj ľudia zostávajú tak dlho, kým neprejavia názor trochu odlišný od jeho vlastného – a potom sú ním a jeho vernými “vypoklonkovaní”, v našom wordpressáckom žargóne by sa dalo povedať “zabanovaní” 🙂 … Podľa toho, čo som čítala, tak sa tam narába dosť so sociálnym nátlakom a hrozbou deprivácie (“tak vidíš, ako sa cítiš, teraz taká sama?“). Nech už je to hocijako, osoba Lujana Matusa ma nezaujíma, beriem ho s nedôverou a rezervou, ale ak má čo múdre povedať (a to nechám posúdiť ten tichý hlások v svojom vnútri 🙂 ), tak sa budem učiť! Čítať ďalej
Nedávno sme tu mali s Ninou dosť nepeknú debatu o tom, či zosmiešňujem nagualov a duchovne vyspelé bytosti alebo nie. Vtedy som to celkom nechápala a myslela som, že tým „duchovne vyspelé bytosti“ myslí seba a svoju skupinku blízkych a „zosmiešňovaním“ to, že si dovoľujem mať iný názor. Ale môj kamarát, letitý pedagóg, ma kedysi učil: vždy hľadaj vo vyjadrení človeka (on tým myslel „žiaka“) niečo, čo tomu vyjadreniu dáva logiku. A tak som hľadala… 🙂
Tu je výsledok môjho hľadania: uvedomila som si, že existujú dva rôzne uhly pohľadu na celé toltécke učenie – inštitucionálny (alebo hierarchicko-štrukturálny) a procesný. Čítať ďalej
Tento článok je celkom mimo “poradia” a výlučne pre mňa, aby som nemusela zakaždým hľadať v knihe to miesto, ktoré ma má dostať zas o krok ďalej. 🙂 Ale pekne po poriadku:
Čítam poslednú neprečítanú Castanedovu knihu, čo zas nie je až taká výhra, pretože prvé som čítala pred tromi rokmi a budem sa k nim musieť vrátiť, pretože už si ich nepamätám. Takže na stránke je ešte hodne čo robiť. 🙂
Ale aj na mne. Už som sa cítila pomerne pohodovo, keď asi tak pred týždňom som sa potkla o jednu pasáž, ktorá mi ukázala, že ešte nenastal čas spať na vavrínoch: Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 