Depresia, ego, trpezlivosť a múdri anjeli

553039_435674656547793_1363195533_nUž niečo vyše týždňa mám znova depresiu – nechutnú, nie na úrovni myšlienok, ale na úrovni vnútorného pocitu. Poznám ju z minulosti. Obvykle prichádza vtedy, keď sa čosi z nášho podvedomia, čo sme si odmietali uvedomiť, nezadržateľne derie na povrch.

Neriešim. Povedala som si “budhistické sit with it” a tak sedím a pozorujem ju, ako sa v mojom živote prejavuje. Aby som však nebola až taká nekonečne osvietená 😉 , po pár dňoch som znervóznela a šla som sa spýtať Gabriela, čo to má znamenať. Už neviem, či to bolo kyvadlo alebo priamy kontakt, ale vybrala som sa po odpoveď. Lenže poznáte tie anjelské odpovede – väčšinou nejde o skutočné vysvetlenie, ale vás len navedú do kontextu, v ktorom máte svoj problém preskúmať. (Koniec-koncov, majiteľmi mozgu sme my, tak prečo by mali myslieť miesto nás?) No a z Gabriela som vytiahla, že to nie je ani nejaký potláčaný problém, ani chemická nerovnováha, ale že je to nedostatočná trpezlivosť. Čítať ďalej

Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú

969934_403427279763744_1277318793_nOtec taoizmu, Lao-Ce, povedal:

“Príjemné sú odmeny pre veľkorysých, veľké sú trápenia pre zatrpknutých. Tí, ktorí poskytujú málo, ale očakávajú veľa, hromadia v sebe trpkosť a priťahujú k sebe problémy. Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú.”

(Fine are the rewards of the generous, profound the calamities of the bitter. Those who give little but expect much accumulate bitterness and cannot but have trouble. Observe how they go, and you know how they come.)

🙂 Trochu som manipulovala so slovami, aby som do toho dostala to, čo v tom cítim ja – a nemusí to byť nutne to, čo Lao-Ce chcel vyjadriť… Ale všimla som si, že ľudia, ktorých status prevyšuje ich schopnosti (inými slovami, cítia sa ako niečo viac, než za čo ich považuje okolie), bývajú vnútorne nešťastní. Poskytujú okoliu menej, ako si myslia (o tom, koľko poskytujú, totiž rozhoduje okolie a nie oni), ale očakávajú, že sa okolie k nim bude správať tak, ako by prináležalo vzhľadom na ich obrovský (=ich vlastný názor) prínos. No a keďže okolie to vidí inak, okolie sa zaspráva tak, ako to okolie vidí, nie ako to vidí daný nedocenený človek… Čítať ďalej

Sme prepojení

sakmisconnectedPodľa mnohých učení (najmä východných) sme všetci ako ľudia prepojení, máme spoločný „Zdroj“, spoločného Boha (nazvite to akokoľvek). Existujú aj určité dôkazy o našom prepojení, napr. metóda telepatie. Nemusíme však po dôkazoch siahať na nič magické a veľké. „Obyčajné“ vcítenie sa do iných, intuitívne chápanie iných a pod., svedčia o tom, že skutočne sme prepojení a dokážeme byť vnímaví. Mnohí z nás zažili pocit „čítania myšlienok“ iného človeka, najmä takého, ktorý nám je blízky a máme ho radi.

Aj pojem karmy  – akési hodnotenie skutkov a spôsobu žitia, poukazuje na našu prepojenosť. Hovoria o tom aj mnohé staré porekadlá, napr. „nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe“, a pod. Toto je len pár príkladov na priblíženie si faktu, že prepojení sme. Aj keď to nemusíme cítiť na vonkajšej úrovni nášho bytia. Aj keď na to často zabúdame… Čítať ďalej

Ego – sluha či pán?

Id__Ego_and_Super_Ego_by_StaerseusNa FB som našla úvahu, počas ktorej som prechádzala rôznymi štádiami prijatia – od úplného súhlasu až po otvorený nožík vo vrecku a späť. Ale pretože u mňa naštartovala proces rozmýšľania, dám ju sem (gramatiku neopravujem, pretože už si dávno nie som istá, že sa po slovensky hovorí ešte stále tak, ako som sa to pred 50 rokmi naučila 😉 ). Možno naštartuje rovnaký proces aj u vás – a ak áno, budem rada, ak sa so svojimi úvahami podelíte 🙂 :

EGO:Dobrý sluha, zlý pán.

Ego ako pán je podľa mňa veľmi zlý učiteľ. Obhajuje sa, kritizuje, presviedča, ponižuje, povyšuje sa a väčšina mu verí a stotžnuje sa sním. Naopak ego ako sluha, je podľa mňa veľmi dobrý pomocník. Napríklad keď si vyberáme to čo chceme na raňajky. Čo si chcem kúpiť, čo chcem dosiahnuť. Čítať ďalej

Ako rozpoznáme, kedy hovorí naše ego?

487665_147550842071455_136837171_nNa FB som našla citát Deepaka Chopru, ktorý je celkom dobrá pomôcka vedieť rozlíšiť, kedy nám niečo diktuje ego a kedy ide o hlások našej duše:

Budem spochybňovať svoju motiváciu pri robení rozhodnutí. Motivácia ega sa vždy zakladá na nutkaní kontrolovať, na potrebe bezpečia a potvrdenia zo strany iných. Skutočné ja je vždy motivované láskou a mierom.

(I will question my motivations in the choices I make. The egos motivation is always rooted in its addiction to our control, security and approval. The true self is always motivated by love and peace.) Čítať ďalej

Všetko-je-jedno alebo všetko-je-nanič?

cosmic-onenessNový citát od Jeffa Browna. Síce som hľadala niečo na únavu (ľudia, ja už som taká zrelá umrieť), ale našla som toto a dávam si to sem:

“Musíme byť opatrní s myšlienkou všetko-je-jedno (jednota so všetkým) a musíme si pripomínať hodnotu individuálnej cesty rozvoja duše. Všetko-je-jedno sa často používa ako technika spirituálneho bypassu, podobne ako odpustenie a “všetko-je-Boh” – a to aj vtedy, keď nie je. Bez zdravého ega a dobre definovaných hraníc sa naše prežívanie všetko-je-jedno mení na všetko-je-nanič, pretože nemáme miesto, kam by sme pocitovo patrili. Každá duša má posvätný účel v tej jednote. A ak sa všetko-je-jedno nepostaví na zdravom rešpektovaní práv, hraníc a talentov individuálnej duše, tak sa zmení na nič-nemá-zmysel.” Čítať ďalej

Sebapoznanie

dgroover145237Týmto článkom nám dnes prispieva Groover (už ako DamayantiGroover):

A ako zistím kto vlastne som ? Nazývame sa rôznymi menami, no meno je len nálepka. Označenie ktoré používame aby sme sa spoznali. Kto sa ale skrýva pod tým menom. Kto v skutočnosti sme ? Ak sa návyky a správanie tela menia, čo z toho som skutočne Ja ? Ako odlíšim seba od zdania toho kto som ?

Odpoveďou je ten kto to vidí, vníma – teda vedomie. A čo je to vlastne vedomie ? Kde vzniká ? Tieto otázky su paradoxom, pretože sa ich pýta vedomie. Čítať tieto riadky s vlastným individuálnym vzťahom môže len vedomie. Teda ty. Čítať ďalej

Keď sa cítime výnimoční, tak sa vlastne porovnávame

“Jedna z Nagualových požiadaviek bola nebrať náš vzťah k nemu osobne. Pretože nikto z nás nebol v tom čase pripravený prelomiť rámec svojho individuálneho ega, skončili sme tým, že sme ho potláčali alebo premietali na iných. Najvýraznejším prejavom tejto dynamiky bola istá forma kolektívnej egománie, ktorá v našom malom svetíku nadobudla kolosálne rozmery. Jeden pred druhým sme sa tvárili, že sme nesebeckí bojovníci uprostred evolučného boja za slobodu, ale ako skupina sme sa cítili nehanebne výnimoční.” — Felix Wolf Čítať ďalej