Už niečo vyše týždňa mám znova depresiu – nechutnú, nie na úrovni myšlienok, ale na úrovni vnútorného pocitu. Poznám ju z minulosti. Obvykle prichádza vtedy, keď sa čosi z nášho podvedomia, čo sme si odmietali uvedomiť, nezadržateľne derie na povrch.
Neriešim. Povedala som si “budhistické sit with it” a tak sedím a pozorujem ju, ako sa v mojom živote prejavuje. Aby som však nebola až taká nekonečne osvietená 😉 , po pár dňoch som znervóznela a šla som sa spýtať Gabriela, čo to má znamenať. Už neviem, či to bolo kyvadlo alebo priamy kontakt, ale vybrala som sa po odpoveď. Lenže poznáte tie anjelské odpovede – väčšinou nejde o skutočné vysvetlenie, ale vás len navedú do kontextu, v ktorom máte svoj problém preskúmať. (Koniec-koncov, majiteľmi mozgu sme my, tak prečo by mali myslieť miesto nás?) No a z Gabriela som vytiahla, že to nie je ani nejaký potláčaný problém, ani chemická nerovnováha, ale že je to nedostatočná trpezlivosť. Čítať ďalej









