V jednej z castanedovských skupín som zažila istý aha-moment, kedy cudzí človek dal do presných slov ten obraz, čo som sama nevedela uchopiť 😉 (áno, aj to sa stáva 😛 ).
Ktorýsi člen zverejnil citát zo Setha (cez Jane Robertsovú) k úmyslu/vôli. Bol to len opis, ale taký západniarskejší, takže jasnejšie vytváral obraz toho, s čím človek pracuje (a čomu dnes hovorím celkom vedome fokus). Bolo to v podstate to isté, len inými slovami, a chlapec pridal komentár “je zvláštne, že Castaneda a Seth písali v tom istom čase” (čo som si ja nikdy neuvedomila). A potom porečnil o tom, že niekedy sa mu zdá úzkoprsé zotrvávať len presne na Castanedovom učení. Čítať ďalej


Prenášam sem z 


Toto je pre mňa momentálne dosť ťažká téma, pretože som sa do nej zamočila až vyše uší bez toho, aby som tušila, do čoho leziem… Niekedy koncom júla som sa rozhodla “skočiť do priepasti”. Vedela som, že to môže porobiť divné veci s mojou psychikou, ale brala som to ako situáciu: má svoj začiatok, priebeh a koniec a keď skončí, otrasiem sa a pôjdem ďalej. Potrebovala som to urobiť kvôli fluidite, o ktorú som sa snažila. Veď niečo sa už len naučím… tak som skočila.