Príbehy

Odkiaľ sa tu berie? … aj taký hnev napr. :-)

lilah 161 komentárov

Mladý žiak zenu Jamaoka Teššú, navštevoval jednoho majstra za druhým a naplňovalo ho pýchou, keď mohol demonštrovať svoje duchovné vedomosti. Nakoniec však hovoril pred zenovým majstrom Dokuonom z Šošoku, ktorý práve sedel v záhrade a fajčil fajku.Jamaoka povedal:

“Duch, Buddha a živé tvory nakoniec neexistujú. Pravá prirodzenosť javov je prázdnota. Nie je žiadne uskotočnenie, žiadne mámenie, žiadna múdrosť. Nie je žiadne dávanie ani nič, čo sa prijíma.” – Dokuon, ktorý tíško pofajčieval, nehovoril Nič. Z ničoho nič však šľahol svojou bambusovou fajkou Jamaoku po hlave. To mladého muža neskutočne rozhnevalo. Dokuon sa však prekvapene pozrel na Jamaoku a pýta sa:

“Tak. Dobre teda. Keď nič neexistuje, tak kde sa tu teda vzal ten hnev?” –
 
Už prvé prečítanie tohto príbehu vo mne silno zarezonovalo. Veľmi sa mi páčil, dokonca natoľko, že som ho už raz pokúsila napísať. No keď som si ho prečítala, pripadala som si presne ako spomínaný Jamaoka Teššú. 🙂 Veľa teórie a skutek utek. 🙂 Čítať ďalej →

Veci sú na používanie a ľudia sú na milovanie

iscra 26 komentárov

dnes sa mi pod ruku dostal tento príbeh a hneď mi bolo jasné, čo s ním 🙂

Kým muž opravoval auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto. Muž chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si, že ho bije francúzskym kľúčom. Chlapček je v nemocnici… stratil všetky svoje prsty kvôli zlomeninám. Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným pohľadom “Otec, kedy mi znova narastú prsty?”, Otec poznávajúc závažnosť situácie nebol schopný nič povedať. Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát do neho kopol. Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance. Chlapec napísal: “ĽÚBIM ŤA OCKO!” Čítať ďalej →

Príbeh o moste v džungli

Helar Sun Belangelo 7 komentárov

Tento príbeh vznikol vďaka Nikovi a jeho komentáru, hoci úmysel napísať ho som so sebou nosila už chvíľku, ale… chýbal popud. Nik ma “popudil” 😛 a tak som celá “popudená” 😀 sadla a idem napísať príbeh o moste, ako ho vidím ja:

Kde bolo, tam bolo, v jednej hustej džungli uprostred vysokánskych stromov a zelených lúk bolo úzke, hlbočizné údolie a na jeho dne tiekla rieka. Tá rieka tu tiekla už nesmierne dlho a každým dňom sa zarezávala hlbšie a hlbšie do zeme, takže roklina sa zdala každým dňom hlbšia a hlbšia.

Cez roklinu viedol úzky visutý most z lán a bambusu. Nikto nevie, kto ho tam urobil, ale hoci bol most rozkývaný a obrastený machom, predsa len spájal jeden breh rokliny s druhým… a tak ľudia k nemu chodili a opatrne po ňom prechádzali na druhú stranu. Čítať ďalej →

Sabat Samhain

tenshi1205 3 komentáre

Odhŕňajúc si prameň vlasov z tváre pri pofukujúcom chladnom vetre vyšla z domu a podišla k otvorenému priestoru na záhrade. Zahľadela sa do plápolajúceho ohňa a mierne si povzdychla. Pohľad na žiarivé plamene obnovoval tok jej krvi, zahrieval ju niekde na dne duše a odvracal myseľ od holých stromov v záhrade a šedého, studeného neba. Našťastie výhľad k susedom a na cestu zakrývali vždyzelené kríky a ihličnany – v neskorý večer posledného októbrového dňa sa síce nedalo očakávať vonku veľa ľudí, ale nebezpečenstvo, že bude zahliadnutá a osočená z čarodejníctva bolo stále veľmi vysoké. Radosť zo Samhainu bolo ako vždy pri každom sabate kalená strachom z možných následkov.

Samhain. Sabat, ktorý otvára možnosť osláviť cyklus smrti a znovuzrodenia. Čas, kedy je hranica medzi našim svetom a záhrobím tak tenká, že je vhodný čas spojiť sa s mŕtvymi predkami a uctiť si ich. Ona sa dnes v noci osamote chystala na rituál oslavy cyklu smrti a znovuzrodenia. Ako sa rituál blížil, ostávala pokojnejšia, sústredenejšia. Vedela, že nie je vhodné prekračovať hranice pozemského sveta v nervozite. Čítať ďalej →

Samí anjeli :-)

Helar Sun Belangelo 4 komentáre

Na jednom z blogov som našla rozkošný malý príbeh od Neale Donalda Walsha o dušičkách a inkarnáciách:

Byla jednou jedna malá dušička a ta řekla Bohu, “Já vím, kdo jsem!”
A Bůh řekl, “To je báječné! Kdo jsi?”
A malá dušička vykřikla, “Já jsem světýlko!”
Bůh se zeširoka usmál. “Velmi správně!” Zatleskal. “Uhodla jsi.”
A malá dušička zářila štěstím, protože přišla na to, s čím si lámaly hlavu všechny dušičky v království.
“Teda,” říkala si malá dušička, “to je senzace!”
Ale brzy už jí nestačilo jenom vědět, kdo je. Malá dušička v sobě cítila podivné nutkání a chtěla teď to, kým je, skutečně zažít. A tak šla zpátky k Bohu (což vůbec není špatný nápad pro každou dušičku, která opravdu chce být tím, kým je) a řekla, “Ahoj Bože! Když teď vím, kdo jsem, mohu to také prožít?” Čítať ďalej →

Buď trpezlivý

tenshi1205 5 komentárov

Mladý študent bojových umení prišiel za majstrom a vážne ho oslovil: „Som odhodlaný u Vás študovať a naučiť sa Váš systém boja. Koľko mi potrvá zvládnuť ho na úrovni majstrovstva?“ Majster porozmýšľal a odpovedal: „ Desať rokov“. Študent na to vyhŕkol horlivo: „ Ale ja to umenie chcem zvládnuť rýchlejšie. Budem na sebe pracovať veľmi tvrdo. Trénovať každý deň desať a viac hodín, ak je to nutné. Budem sa veľmi snažiť. Koľko to potrvá potom?“ Majster chvíľu zauvažoval a odpovedal: Dvadsať rokov.“

Jednou z dôležitých skúšok a lekcií, ktorými prechádzame v živote, sú lekcie trpezlivosti. Pre mňa, veľmi netrpezlivého človeka, ktorý je naučený tlačiť situácie rýchlo vpred silnou vôľou, je každá okolnosť, kedy treba čakááááť a veci sa nehýýýbu, utrpením. Slová utrpenie, trpieť a trpezlivosť majú rovnaké korene a ja veľmi dobre rozumiem prečo 🙂  Je to tak v latinčine a napríklad aj u Číňanov, keďže ich znak pre trpezlivosť sa skladá zo znakov pre srdce a nôž. Čítať ďalej →

Vrabec a labute

Helar Sun Belangelo 7 komentárov

Uprostred lesa, obklopené vysokými tmavozelenými smrekmi,ležalo jazierko. Breh bol len úzky a pokrytý kratúčkou trávou, hladina bola pokojná a dokonale zrkadlila belasé nebo a biele obláčiky, čo po ňom plávali.

Na smreku sedel malý sivohnedý vrabec. Ešte pred chvíľkou sa klbčil s inými a prekrikovali sa navzájom, ale teraz len ticho sedel a sledoval jazierko. Po belasej oblohe sa na ňom pomedzi oblakmi plavili dve labute. Veľké, ladné, belostné, s pekne priliehavým perím a výraznými oranžovými zobákmi. Elegantné, kráľovské.

Vrabec ukrivdene pozrel na svoje rozkuštrené nevýrazné perie a závistlivo ho porovnával s labuťami. Boli také krásne! Také vznešené! Tak nad vecou! Aj on chce byť taký ako ony! Čítať ďalej →

Stereotypné reakcie – reakcie na základe skúsenosti z minulosti

lilah 11 komentárov

Vraj sa Buddhovi raz stalo aj toto:

Buddha sedel pod stromom a prihováral sa k svojim žiakom. Z ničoho nič, k nemu pristúpil muž a pľuvol mu do tváre. Buddha jeho sliny zotrel a opýtal sa:

” A čo bude ďalej? Čo chceš povedať ďalej?” – samozrejme, že to muža veľmi zmiatlo, keďže NEPREDPOKLADAL, že ak niekomu pľuvne do tváre, zareaguje takto. ( no popravde, chápem ho, musel ostať tvrdý ako československá norma za socializmu, keďže pľuvanec zvyčajne KAŽDÝ považuje za prejav urážky) Dívali sa na seba navzájom a každý z nich aj pľuvajúci muž a aj Buddha čakali čo bude teda ďalej? 🙂 Do toho sa vložili samozrejme jeho žiaci.

 “toto je príliš! 👿 TOTO nemôžeme dovoliť! Ponechaj si svoje učenie, a MY tomu mužovi ukážeme, že ŤA takto nesmie urážať!” – no Budha sa ohradil. Čítať ďalej →