Nie všetko je vždy reálne

Pamätám si, keď som sa dostala prvýkrát do kontaktu s anjelmi. Boli úplne mimo môjho svetonázoru, neverila som na nich – a napriek tomu som ich videla… Vtedy som sa dostala do náramnej krízy a hodne dlho (=roky) som sa nevedela rozhodnúť, či tu sú alebo mi šibe. 🙂

Našťastie som v tom čase mala už skúsenosti s halucináciami. Následkom otravy som asi tak týždeň videla veci, ktoré neboli. Došla som na to celkom náhodou – v autobuse som sa rozprávala s kýmsi, kto tam nebol, a došla som na to až vtedy, keď sa okolo mňa v preplnenom autobuse vytvoril prázdny priestor. 😛

Vtedy som sa naučila overovať a nereagovať, pokiaľ nemám overené. Keby bol vtedy na mňa vyletel hladný lev, asi vezmem palicu a začnem doňho štuchať, ako že či tam skutočne aj je… 😉 Čítať ďalej

Povedz mi, Otec: Prečo sa k nám dostáva negatívna energia?

Rozhovor z 16. 2. 2024, Gabriel:

Počujeme sa? Vieme písať?

Samozrejme, aj keď si už zasa nabrúsená…

Pozri, nehádajme sa. Včera v noci sme spolu hovorili a prišlo mi to užitočné aj pre iných, ale nie som si istá, že by som to neskreslila, takže – môžeme rekapitulovať?

🙂 Môžeme. Prišla si s tým, že si dostala mail od známeho.

Okej. To by nebol problém. Problém som mala s tým, že s tým známym už asi rok nemám žiaden kontakt a vôbec som naňho celé mesiace nepomyslela, až deň predtým z nejakého dôvodu… Čítať ďalej

Naše myšlienky zhmotňujú – ale ako rýchlo?

Mám na fejsbúku kámošku, ktorú poznám zo sebarozvojovej skupiny Mandy Morrisovej. Volá sa Laura, má múdre názory a pohybuje sa v múdrom prostredí, takže čítať jej postrehy stojí za to. (Vlastne si myslím, že patrí do podporného štábu Mandy Morrisovej a učí v jej mene.)

No a nedávno bola Laura na live seminári s Dr. Joe Dispenzom a položila mu otázku: Čítať ďalej

Zázraky za hranicou našej zóny komfortu

Väčšina ľudstva nikdy neopustí svoju zónu komfortu. Z rodiny a prostredia sa naučili, čo je želateľné, za čím treba ísť a čo ich okolie odmeňuje pozornosťou, úžasom alebo závisťou. To sú tie veci, čo tvoria ich bežný svet. A časť ľudí takto strávi celý svoj život – opakovaním toho, čo robili deň predtým, čo robia ich rovesníci a čo sa robilo odjakživa.

Ale niekde vnútri hlodá pocit sklamania, že toto predsa nemôže byť všetko… Vidia iných, ktorým sa darí dosahovať veci, o ktorých si oni netrúfnu ani len snívať, a majú pocit, že im niečo dôležité uniká. Čítať ďalej