Keď si kamene umiestňujeme do priestoru, veľmi často sa riadime len intuíciou. Obvykle je to ten najlepší postup. Pre ľudí, ktorí svojej intuícii zatiaľ až tak neveria, existuje niekoľko jednoduchých zásad:

• Základné pravidlo: prepojte časti tela a zodpovedajúce čakry s miestnosťami a tým, čo v nich obvykle robievate. Pýtajte sa: Aký je účel miestnosti vzhľadom na moje telo a myseľ? 
• V kuchyni sa veľmi často zdržiavajú viacerí členovia rodiny odrazu. Je to miesto pre červené, oranžové a žlté kamene, ktoré sa viažu na tráviace procesy a žalúdok, na mentálnu i intelektuálnu stimuláciu, ale aj pre všetky iné svetlé a jasné kamene, pretože kuchyňa je obvykle srdce i duša domu, kde robievame množstvo rozdielnych vecí. Čítaj zvyšok

Keď ľudia svoje kamene nepoužívajú, majú tendenciu povkladať ich do nejakých škatuliek alebo priečinkov (ja sama som na to používala krabice z bonboniéry s ich plastikovými vložkami) alebo do plastikových sáčkov. Väčšinou si ich aj označíme menovkou, aby sme nezabudli, o aký kameň ide, uzavrieme a dáme do skrine alebo na iné chránené tmavé miesto. 

Takýto spôsob uskladnenia je aj v poriadku, pokiaľ ide o krátkodobé uskladnenie (napríklad pri preprave). Ale kamene nemajú radi úplnú temnotu po dlhšiu dobu. Oveľa vhodnejšie pre ne je umistniť ich do malých košíčkov alebo sklených misiek a povykladať niekam, kde nie sú v ceste, ale vzduch a svetlo k nim majú aspoň v akom-takom množstve prístup (napríklad na horné police alebo na skrine). Alebo ich možno takto využiť ako dekoračné predmety v priestore. Celá atmosféra priestoru sa tým zmení – niekedy v priebehu pár minút! Bude sa nám ľahšie dýchať, v priestore bude veselšie a bude v ňom panovať väčší pocit spokojnosti. Stačí, keď majú to svetlo ako každý iný člen domácnosti. Čítaj zvyšok

Ak chceme určovať špecifickú hustotu kameňa, potrebujeme poznať jeho objem a váhu.

Váhu kameňa dokážeme zistiť pomocou váhy (aj kuchynskej).

Objem kameňa možno pri jednoduchých tvaroch ako kocka alebo guľa vyrátať z ich rozmerov. Pri komplexnejších povrchoch si môžeme pomôcť Archimedovým zákonom – ponoríme kameň do tekutiny a zmeriame, koľko tekutiny vytlačil.  Čítaj zvyšok

V minulosti som sa stretla viackrát s otázkami na zmenu farby kameňa.

Nuž, ešte stále neviem jednu jedinú a všeobecne platnú odpoveď 😕 … Ale informovala som sa a tu je to, čo som našla:

Je pomerne bežné pre quartz (kremeň) a mnohé iné kamene, že zmenia alebo stratia farbu. Quartz obvykle stratí farbu, ak bol vystavený veľkému žiareniu slnka. Slnečné svetlo vybieli alebo zničí minerály, ktoré ho zafarbujú (napr. ruženín ako odroda quartzu získava svoju ružovú farbu vďaka mangánu alebo titániu). Ak bol quartz farbený a vložíme ho do vody, farba sa môže vyplaviť a kameň zostane bezfarebný. Čítaj zvyšok

Než si začneme vyberať kamene, mali by sme sa naučiť naladiť sa na ne. Aby sa nám to podarilo, mali by sme si zvyknúť na predstavu, že kamene sú “živé” bytosti s vlastnou múdrosťou, preferenciami a prežívaním, s ktorými sa budete deliť o svoj domov. A keďže je to niekedy ťažké prijať, tak informácia bokom:

V Londýne žije vedec, Harry Oldfield, učiteľ prírodovedy, ktorý vyvinul zariadenie na zachytávanie pohybu “duchov kryštálov” na videopásku. Títo duchovia sú obyčajným, necvičeným zrakom neviditeľní. Na Oldfieldovom zariadení ich však vidno ako chuchvalce hmly, ktoré sa okamžite stiahnu do kameňa, ak ich niečo zaskočí alebo ak kameňom pohnete. Táto informácia pochádza z knihy “The Mystery of The Crystal Skulls” (Tajomstvo krištáľových lebiek) od Chrisa Mortona a Ceri Louise Thomasovej (kapitola 18). Čítaj zvyšok