Keď ti život nadelí citróny… prilej vodku

Tak Šípové žaby už týždeň dopísané… nastal čas dať vám aspoň drobné náhľady do textu. Dnes naráža hlavná hrdinka na manželku svojho zamestnávateľa v najbližších troch týždňoch – a nie je to veľmi srdečné stretnutie:

Len rýchlejšie zažmurkanie svedčilo, že ju moja reakcia zaskočila. V peknej úpravnej tvári sa nepohol ani sval. Neviem, či som niekedy videla takú krásnu ženu… Mala súmerné črty, vysoké lícne kosti, pôvabne preliačené líca a pevnú bradu. Nos bol úzky a rovný a naružovo nafarbené pery boli prirodzené, srdcovito tvarované a výrazné, ale pevne zovreté. Len porcelánovobelasé oči boli ľadové a tenké obočie vyzeralo ako spochybnenie hodnoty hocikoho, kto sa jej krásou nevyrovná.

Takže vlastne spochybnenie absolútne každého.

Premerala si ma s vrúcnosťou Ľadovej kráľovnej a upresnila svoju otázku.

“Čo ste, keď nie ste náhradná gazdiná?”

“Nezamestnaná,” odvetila som milo a úprimne. Čítať ďalej

Gabrielov prechod 8. – 14. 10. 2018: čas napísať si svoj vlastný príbeh

Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme. Čítať ďalej