Tak Šípové žaby už týždeň dopísané… nastal čas dať vám aspoň drobné náhľady do textu. Dnes naráža hlavná hrdinka na manželku svojho zamestnávateľa v najbližších troch týždňoch – a nie je to veľmi srdečné stretnutie:
Len rýchlejšie zažmurkanie svedčilo, že ju moja reakcia zaskočila. V peknej úpravnej tvári sa nepohol ani sval. Neviem, či som niekedy videla takú krásnu ženu… Mala súmerné črty, vysoké lícne kosti, pôvabne preliačené líca a pevnú bradu. Nos bol úzky a rovný a naružovo nafarbené pery boli prirodzené, srdcovito tvarované a výrazné, ale pevne zovreté. Len porcelánovobelasé oči boli ľadové a tenké obočie vyzeralo ako spochybnenie hodnoty hocikoho, kto sa jej krásou nevyrovná.
Takže vlastne spochybnenie absolútne každého.
Premerala si ma s vrúcnosťou Ľadovej kráľovnej a upresnila svoju otázku.
“Čo ste, keď nie ste náhradná gazdiná?”
“Nezamestnaná,” odvetila som milo a úprimne. Čítať ďalej

