Svet dona Juana: kruhy sily, opis sveta a ego

Schopnosť preberať emanácie a vyberať tie, ktoré súhlasia s opisom sveta, ktorý zdieľame so zvyškom ľudstva, sa nazýva “prvý kruh sily”. Tento kruh pomocou vnútorného monológu natláčame na všetky veci v našom okolí a premietame na ne náš popis reality. Výsledkom je naše vnímanie sveta, ako ho zažívame.

Okrem toho je kruh sily každého jedného z nás prepojený s kruhmi sily iných ľudí (cez zdieľanú interpretáciu sveta), takže svet, ako ho poznáme, je vlastne kolektívnym dielom všetkých zúčastnených. Preto vlastne predmety nášho sveta vnímame viac-menej podobne ako ostatní ľudia. Čítať ďalej

Svet dona Juana: Nepoznané a nepoznateľné

Nie všetky emanácie Orla sú nám prístupné; prevažná väčšina z nich patrí do oblasti nepoznateľného. V The Fire From Within hovorí don Juan, že oblasť poznateľného je tvorená siedmimi veľkými pásmami emanácií, ktoré sú v konečnom dôsledku prístupné vnímaniu a sú rozdelené na poznané a nepoznané.

Oblasť poznaného je v skutočnosti len malá časť z tých emanácií, ku ktorým môžeme získať prístup. Obvykle však práve v tejto malej časti zostávame po celý náš život. Obsahujú všetky tie prvky, ktoré vnímame v realite každodenného života. Všetko, čo ľudia robia a sú, spadá do tejto časti emanácií. Čítať ďalej

Svet dona Juana: formy pozornosti

Ten faktor vedomia, ktorý rozhoduje, aké emanácie budeme vnímať, sa nazýva kotviaci bod. Proces preberania vyladených emanácií a zoskupovanie tých “patričných” a preskakovanie tých “nepatričných” sa nazýva “pozornosť”. Týmto zoskupovaním a preskakovaním jednotlivých emanácií pozornosť vytvára systém v tom, čo vnímame. Pozornosť je produktom kultivácie surového vedomia prostredníctvom vnímania.

Podľa toho, v akej oblasti pozornosť funguje, rozpoznávame tri typy pozornosti. Prvá pozornosť usporadúva vnímanie poznaného (teda nášho bežného sveta), druhá pozornosť usporadúva vnímanie nepoznaného a tretia pozornosť kombinuje tie dve prvé a umožňuje nám prístup k nepoznateľnému. Čítať ďalej

Svet dona Juana: emanácie Orla

Pre dona Juana Matusa tento svet nie je tvorený predmetmi, ako to vidíme, ale poľami energie, ktoré nazýva emanáciami Orla. Tieto polia tvoria v skutočnosti jedinú transcendentálnu realitu.

Sú zoskupené do zhlukov alebo “pásiem”, pričom každé tvorí samostatný svet. Don Juan hovorí o tom, že existuje 48 veľkých pásiem emanácií a dve z nich sú prístupné človeku bežným vnímaním. Jedno z týchto pásiem je organický život a druhé obsahuje štruktúry bez vedomia – pravdepodobne minerály, plyny, tekutiny a pod. Čítať ďalej

Toltéctvo nie je intelektuálne cvičenie

[Carlos Castaneda] zdôrazňuje, že relatívnosť vnímania a následná existencia alternatívnych realít nie sú len filozofické špekulácie alebo prázdne intelektuálne cvičenia. V skutočnosti ide o konkrétne aplikácie jednotlivca na úrovni vnímania a zažitej skúsenosti. — Victor Sánchez

Spomínam si, keď som Castanedu brala len ako rozprávku pre dospelých alebo práve to “intelektuálne cvičenie”. Čítala som ho neporiadne a v podstate som nerobila nič z toho, čo popisoval. A tak som aj zostala uzavretá v svete “čo keby”. Čítať ďalej

Cvičenia dona Juana

Pretože systém dona Juana je totálne nelineárny, ale skôr sférický, všetky jeho súčasti sú navzájom prepojené a každá jedna vedie ku všetkým ostatným. Nedá sa presne definovať poradie, v ktorom jednotlivé techniky treba praktizovať. V mnohých prípadoch len ťažko možno presne oddeliť rôzne témy a cvičenia; jedno cvičenie často zhŕňa aspekty viacerých oblastí.

Ako získať poznanie?

Victor Sánchez o učení dona Juana:

Knihy Carlosa Castanedu … neobsahujú poznanie. Popisujú poznanie, ale samy o sebe nepredstavujú poznanie. Ako mi povedal samotný Castaneda pri jednej príležitosti: “…v tých “prekliatych knihách” (hovoril o svojich vlastných knihách) nenájdeš poznanie; sú to len zoznamy. Ty sám musíš byť schopný začať praktikovať návrhy obsiahnuté v nich, aby si pochopil, čo tieto zoznamy znamenajú. Musíš odkráčať na vlastných dvoch nohách smerom, ktorým ukazujú, skúšať sám a pocítiť poznanie, ktoré naznačujú.” Čítať ďalej

Bojovník a sebazodpovednosť

Skutočné poznanie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým žijeme a zomierame, nemožno odovzdávať; získava sa jedine cez osobnú skúsenosť. Knihy, majstri, školy a guruovia sú vhodné pomôcky jedine vtedy, ak sme pripravení konkrétne konať v mene nevyčerpateľného poznávania.

Je veľmi ľahké – a preto aj populárne – podľahnúť kúzlu majstra či iného guruovitého vlastníka múdrosti a moci, od ktorého môžeme vďaka jeho veľkorysosti získať “osvietenie”. “Veľký majster” sa nás dotkne prstom, “osvieti” nás a prebudí našu vnútornú “šakti”. Tieto ilúzie … sú pre bytosti príliš slabé na to, aby si dokázali predstaviť, že by sa dokázali zo svojej mizernej situácie vymaniť zo svojich vlastných síl. Vždy je tu niekto, kto nás zachráni, kto nás povedie. Kým sme boli deti, boli to matka a otec, keď sme dospelí, je to manžel či manželka, sensei alebo “milovaný guru”. Čítať ďalej

Bezchybný bojovník: toltécky mýtus

Pokračujem so Sánchezom a narazila som na niečo, čo sa mi nesmierne zapáčilo. Sánchez rozpráva o bezchybných bojovníkoch a nazýva ich “toltécky mýtus”.

Bojovník neexistuje, je to len mýtus – nádherný mýtus našej doby, ktorý odráža naše najvznešenejšie ašpirácie smrteľníka.

Každá doba má svoje vlastné mýty. Tieto mýty odrážajú úroveň jej morálky a preferencie. V podstate sú to príbehy, ktoré boli odovzdávané z generácie na generáciu a dnes ťažko povedať, čo z nich je “skutočné” a čo je len “fikcia”. A je aj zbytočné to rozoberať; majú v spoločnosti svoju celkom presnú úlohu. V týchto mýtoch nachádza spoločnosť zrkadlo, ktoré najlepšie odráža jej tvár, ale súčasne aj tvár toho “druhého ja” – toho, čo niesom, ale čím by som chcel byť. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 2. Diery v našej energii

Pokračujem v rozprávaní o našom energetickom tele a jeho zvláštnostiach. Dnes sa dotkneme jednej časti Castanedovho učenia, ktorá vzťahovo orientovaných ľudí tak trochu odstrašuje – otázky bosoráka a či môže mať deti a sex alebo nie.

Keď si poškriabeme pokožku, fyzické telo okamžite zareaguje a spustí procesy, ktoré majú ranu zaceliť a vyhojiť. Ak ho necháme robiť, čo má, za chvíľu ani nevieme, že sme boli poranení. Ak však ranu budeme znova a znova babrať, zapáli sa, nevyhojí sa a po čase začne predstavovať vážne riziko pre celý zvyšok tela – napríklad riziko otravy krvi. Čítať ďalej