Či sa budeš vyskytovať v mojom živote aj naďalej

O tento citát som sa potkla na fejsbúku a rozosmial ma.

Dobre, na prvý pohľad vyzerá osvietene. Človek, čo si nenechá brnkať po nose od iných.

Ale čo hovorí?

Odpúšťam často, no nie všetko. Zhrnuté pod čiarou: neodpúšťam. Ja si vyberám, kedy láskavo odpustím a kedy nie. Ukrivdenosť je súčasťou môjho svetonázoru.

Zabúdam rýchlo, no nie vždy. Zhrnuté pod čiarou – už to tušíte – nezabúdam. Ja si vyberám, kedy veľkoryso zabudnem a čo budem zazlievať až do konca svojich dní. Posudzovanie je súčasťou môjho svetonázoru.

Ale zabilo 😉 ma to posledné: nenosím v sebe zlobu, ale neznášam – čiže nevraživosť 😆  je súčasť môjho svetonázoru. Čítať ďalej

Byť človekom #3: Niet omylov, len lekcie… odpustenie

Naposledy som rozoberala prvú lekciu tohto pravidla, porozumenie (alebo aj “súcit” pre tých, čo majú mäkšie srdce ako ja). Dnes idem na druhú lekciu – lekciu o odpustení.

Odpustenie je vlastne vymazanie emocionálneho dlhu, ako to definuje Chérie Carter-Scottová. V prvej lekcii sme si pre “vinníka” vytvorili porozumenie, ktoré nám otvorilo srdce pre človeka, čo nám “urobil zle”, a teraz sa od porozumenia pomaly presúvame k odpúšťaniu, teda vedomému zbavovaniu sa nevraživosti a zazlievania. Pretože odpúšťanie nie je zrovna moja najsilnejšia schopnosť, budem sa držať silno Carter-Scottovej:

Ak to, čo sa nám v minulosti prihodilo, vnímame ako “chybu”, tak tým súčasne niekoho obviňujeme z neregulérneho správania a očakávame, že sa bude hanbiť, pretože jeho povinnosťou je cítiť sa previnilo. Kým si hovieme v tomto uhle pohľadu, nepohneme sa nikam inam – zostávame na mieste. Čítať ďalej