
K tejto úvahe ma priviedla vlastne reakcia môjho známeho, s ktorým som “diskutovala” na nejakú duchovnú tému či čo. Podstatu debaty si nepamätám, ale jeho reakcia “nemusíš, vlastne to vôbec od teba nežiadam” na moje rázne ” nesúhlasím s tebou” sa mi akosi dostala do žíl. Samozrejme, že ma tým odzbrojil úplne. Ostala som tvrdá ako česko-slovenská norma, keď ma dvojslovne odzbrojil a to úplne prirodzene a bez nátlaku.
Už v článku Sila Slova som približne predstavila svoj pohľad na použitie slov. V skratke. Nič nie je náhoda. Ani povedané slovo nie je náhodné. A ak nie je náhodné, teda čo to znamená? Naša duša nám a okoliu prostredníctvom slova hovorí. Hovorí k nám, hovorí k nášmu okoliu. A o čom teda hovorí? Čítať ďalej










