Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej

Reklamy

Dominantné oko bosoráka

Nedávno som v jednom z blogov na WordPresse čítala článok jedného fotografa, ktorý sa sťažuje, že väčšina fotoaparátov je robená pre pravákov, lebo hľadáčik je na ľavej strane a ak ste ľavák, tak si najskôr pri zaostrovaní oderiete nos. 😦 Na internete (WikiHow)  našiel test, ktorý ľuďom pomáha zistiť, ktoré oko je ich dominantné:

  1. Preložte si ruky cez seba tak, aby medzi palcami a ukazovákmi oboch rúk vznikol trojuholník, cez ktorý sa dá pozerať (viď obrázok).
  2. Pozrite sa cez voľný priestor oboma očami na nejaký menší okrúhly predmet – napríklad na guľu na dverách.
  3. Zaostrite na ten predmet, nie na svoje ruky.
  4. Zatvorte najprv jedno oko a potom druhé. Ak pri zatvorenom pravom oku ešte stále predmet vidíte, je vaším dominantným okom ľavé a naopak. Čítať ďalej

Tak ako je to s tými "zrkadlami"?

Dnes som si vybrala tému o zrkadlách, pretože na našich blogoch sa často vyhlasuje, že niekto je niečím zrkadlom a nie vždy som mala pocit, že tento pojem je skutočne aj správne použitý. Často vidím, že ak niekomu nesedí, že ho kritizujem (moja obľúbená zručnosť 🙂 ), tak okamžite začína poukazovať na to, že “on je len moje zrkadlo” a ak sa mi neľúbi, nech sa idem dať zošrotovať. Takúto interpretáciu som nenašla okrem pop-psychológie ani u Vigilovej, ani u Matusa, ani u Castanedu, len u Maresa. Tak som sa na to pozrela bližšie. A viete čo? Ten posun je výsledok vnímania prekladateľaČítať ďalej

Ako sa stať toltékom?

V závere knižky Tales of Power končí Castaneda svoje učenie u dona Juana a don Juan navždy odchádza. Predtým však musí Castaneda skočiť do priepasti (o tom inokedy) a ešte predtým, ako prípravu na tento skok, mu don Juan rekapituluje celé jeho učenie. Pre mňa to bolo veľmi poučné, pretože mnohé z vecí, ktoré som brala ako “to pravé orechové”, sa ukázali počas tejto rekapitulácie len ako podporné aktivity. Tak sa pokúsim celú rekapituláciu zrekapitulovať 🙂 (mimochodom, podľa Castanedu to rekapitulovanie trvalo nejakých 5 hodín). Začnem citátom: Čítať ďalej

Osem bodov úplného jedinca

Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂

Je to trochu dlhší preklad a nadväzuje na rozhovor o poznaní, ktorý mali Castaneda a don Juan a ktorý je v tomto článku. Čítať ďalej

“2 v 1″: tonal a nagual, dve vrstvy našej reality

Tonal a nagual sú dva rozdielne svety. Podľa dona Juana “v jednom hovoríme, v druhom konáme”.

Tonal a nagual sú prítomné vo všetkom, ale kým tonal je vo všetkom vnímateľnom fyzickými zmyslami, nagual je vo všetkom, čo je prístupné očiam bosoráka. Napriek tomu tak tonal ako aj nagual sú prítomné vždy vo všetkom. Ak bosorák povie “pozerám”, vzťahuje sa to na vnímanie tonalu, ktorý je vo všetkom. Ak bosorák povie “vidím“, týka sa to vnímania nagualu, ktorý je vo všetkom. Ak bojovník pozoruje svet ako človek, tak “pozerá”, ak ho pozoruje ako bosorák, tak “vidí” – a to, čo “vidí”, je nagual. Čítať ďalej