Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .
Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám. Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej

Slovo “nagual” používajú castanedovci v trojakom zmysle:
V závere knižky Tales of Power končí Castaneda svoje učenie u dona Juana a don Juan navždy odchádza. Predtým však musí Castaneda skočiť do priepasti (o tom inokedy) a ešte predtým, ako prípravu na tento skok, mu don Juan rekapituluje celé jeho učenie. Pre mňa to bolo veľmi poučné, pretože mnohé z vecí, ktoré som brala ako “to pravé orechové”, sa ukázali počas tejto rekapitulácie len ako podporné aktivity. Tak sa pokúsim celú rekapituláciu zrekapitulovať 🙂 (mimochodom, podľa Castanedu to rekapitulovanie trvalo nejakých 5 hodín). Začnem citátom: 