Možno to nie je trest, len krátkozrakosť

Tomas si spomína na obdobie, kedy si nevedel nájsť miesto v svete a veci sa mu rúcali pod rukami, hoci bol presvedčený, že má nejaký špeciálny dar:

“Možnože ma život vôbec netrestal; možnože môj problém bol zapríčinený skutočnosťou, že som bol neuveriteľne tvrdohlavý a krátkozraký.

Jedného dňa mi na myseľ prišla analógia. Možno som bol ako ten chudobný blázon, skalopevne presvedčený, že jedného dňa pri nohách nájde spústu peňazí. Nesmierne frustrovaný  márne roky prehľadával ulice a nemal potuchy, že o podošvu topánky má prilepenú tisícdolárovku.”

Dar nie je vždy to, čo by sme si priali

“Ako sa môj život odvíjal, časť zo mňa vždy vedela, že mám dar, ale táto predtucha nebola nikdy podložená mojimi bežnými skúsenosťami. Nechápal som, prečo sa mágia nezhmotňovala takým konkrétnym spôsobom, o ktorý som stál. Ak sa moja intuícia nemýlila a skutočne som mal dar, prečo mi nepomohol dosiahnuť moje ciele uznania, bohatstva a osobného šťastia?

Trvalo mnoho dlhých rokov frustrácie a sebaľútosti, kým som si nakoniec uvedomil, že môj život sa nebude odvíjať podľa mojich sebeckých záujmov.” — Tomas

“Aktívna strana večnosti” sme my a naše konanie

Zasa sa dostávam k úvahám, čo vlastne toltécke učenie je a ako je použiteľné pri sebarozvoji. Keď som sa oň potkla prvýkrát cez Esmeraldu Arana, veľmi silno so mnou zarezonovalo. Esmeralda Arana bola/je pragmatička a tak ho popisovala v jednej veľmi konkrétnej situácii, kedy pomohlo jej – pri vymanení sa spod alkoholu a kodependencie. Vďaka nej som sa okľukou dostala k dovtedy tvrdošijne vyše roka odmietanému Castanedovi (via Taisha Abelar 😉 ) a tam som zistila, že čítam múdre veci. 🙂 A odvtedy sa “toltékovalo”. Čítať ďalej

Blázon v rukách Sily

“Som blázon v rukách sily.” — Tomas

🙂 Týmto začína predslov Tomasa k jeho knižke Creative Victory, Kreatívne víťazstvo. Tomas je sám dlhoročný študent toltéckych techník a filozofie a píše svoje vlastné skúsenosti z tohto štúdia. Dostala som sa k nemu skôr náhodne – pri ňúraní na Amazone som našla jeho knižku. Zaujalo ma, že nejde o teoretika, ale o pragmatika, teda že to nebude výklad “čo tým myslel  Castaneda”, ale jeho vlastné zážitky. Toto je pre mňa najvítanejší zdroj informácií, lebo vtedy si z textu dokážem vytiahnuť najviac – nielen “teóriu”, ale dokážem si vlastné zážitky porovnávať so zážitkami autora a tak približne zisťovať, “čo je čo” v mojom živote. Čítať ďalej

Vzostup treba zažívať, nie hovoriť o ňom

“Aj keď učenie dona Juana je teraz prístupné v písanej podobe, tiché poznanie, na ktorom sa toto učenie zakladá, zostáva úplne za hranicou možností písaného slova. Toltékovia nástoja na tom, že čokoľvek skutočne “duchovné” musí byť nadobudnuté ako osobná skúsenosť, nie len ako intelektuálna predstava, o ktorej sa píše či hovorí.

/…/Aj keď ľudským bytostiam je od narodenia vštepované, že dokážu čokoľvek postihnúť pomocou slov, bojovníci intuitívne cítia hlavný nedostatok slov: vedú nás k tomu, že sa cítime osvietení vtedy, keď nie sme!” — Tomas