Už kedysi, keď som si robila výpisky z Alberta Villolda, som urobila článok o deviatich šamanských čakrách. Toto rozloženie čakier sa týka energetického systému človeka, ako ho vnímajú Inkovia (Villoldo sa učil u Kečuáncov) a buď preto, že som ním začínala, alebo preto, že najlepšie odráža moje vlastné vnímanie energie, ja sa držím hlavne jeho. (A okrem toho v poslednom čase sa vyhýbam všetkému, čo čo len trochu zaváňa Indiou. Chytila som protilátky. 😕 )

Teraz mám novú knižku od Cyndi Dale a kedy-tedy v nej listujem. Má tam krátku, ale celkom hutnú pasáž aj o “ojos de luz”, očiach svetla, ako Inkovia čakry nazývajú. Paralelne s tým čítam Kennetha Smitha a niektoré jeho nákresy mi nesedia s mojou skúsenosťou. On kreslí svetelný kokón ako vajíčko siahajúce spod nôh až nad hlavu. Ja som kedysi mala záblesk takého toho castanedovského videnia a videla som svetelnú guľu, ale táto nesiahala až po zem, iba asi do výšky kolien. Aj mi to celkom pripomínalo Castanedov opis “žiarivé vajíčka sa vznášali (float) naokolo” a tak som si bola dosť istá, že som videla to, čo opisoval. U mňa totiž “vznášať sa” znamená “bez kontaktu so zemou” a to Smithovo žiarivé vajíčko siaha až do zeme, čo by som v živote nenazvala vznášaním sa. Navyše Gaia pracovala so mnou tiež s týmto systémom. Bola som z toho rozporu celá zlá – až kým som neobjavila u Cindy Dale nákres inckého systému – a ten je presne toho tvaru, ktorý som vtedy videla! Takže neviem, ktorú časť aury opisuje Smith a ktorú som videla ja, ale donútilo ma to vrátiť sa späť k “ojos de luz” a tu teda sú 🙂 : Čítať ďalej →