Každý človek už od dieťaťa akosi automaticky cíti, čo je preňho dobré či príjemné, čo ho rozvíja, čo ho nudí, čo ho preťažuje alebo mu dokonca škodí. Pokiaľ tieto pocity nepotláčame, vyrastáme s tým, že sa našim prianiam, pocitom, citom, potrebám a obmedzeniam dostáva patričnej pozornosti, že sa rešpektujú a ak sa nenapĺňajú, tak preto, že práve vtedy sa rešpektujú potreby iného zúčastneného. Čítať ďalej →