Prečo potrebujeme ritualizované praktiky – neobmedzujú nás?

V poslednom čase sme sa tu viackrát otreli o tému originality prístupu, rozporu medzi sledovaním vlastnej cesty a napriek tomu čítaniu a sledovaniu učení niekoho, kto tu bol pred nami, chlievikovania a rušenia chlievikov súčasne. Každá vec má svoj čas. Už dva týždne trčím na tej istej stránke z Lujana Matusa a nie a nie sa pohnúť ďalej. Vždy vezmem nejaké dve vetičky a postavím si na nich svoj nejaký sense-making, pričom sa mi stalo, že som sa vrátila už aj o stránku dopredu… 😕 Proste bolo treba niečo spracovať.

A tak aj pred chvíľkou. Otvorila som knihu, očami som hľadala, kde som prestala čítať – a oko sa zastavilo na inej vete, ktorú som čítala už niekoľkokrát, ale až dnes zarezonovala. Jeden zo študentov sa pýta Lujana Matusa, či ich neučí zdanlivý rozpor: učí ich ritualizované techniky ako kontrolovaný úlet a rekapituláciu a podobné toltécke techniky a pritom ich súčasne učí “odučiť” sa vovychovávaným spôsobom nazerania na svet. Čítať ďalej