Znova sa vraciam ku knižke Katie Weatherupovej (po roku 😦 ). Tentokrát som sa pustila do kapitoly o šamanských strachoch, mimofyzických bytostiach, posadnutosti a čiernej mágii. Keďže ja som k týmto veciam dosť indiferentná a veľmi ma ani nezaujímajú, bolo to pre mňa pomerne “objavné” čítanie. 🙂

Nejaké kontakty s mimofyzickými bytosťami (asi) mám, ale pre mňa je to vždy len “energia” a ak ju viem nahmatať, viem ju aj babrať, ak ju nahmatať neviem, mám svoju “operenú rotu” na to, aby ho/ju pozdravovali za mňa 😉 . Ale Weatherupovej rozdelenie mi prichodí pomerne prehľadné, nie príliš pomenovávacie (v poslednom čase mávam pocit, ako keby príliš presné triedenie na chlieviky a podchlieviky nahrádzalo skutočnú prax a pragmatické poznanie) a také… pozitívne 🙂 . Hoci Weatherupová sama má alebo mala strach z duchov, bojuje proti tomuto strachu u iných a mne sa to páči – ak sa totiž niečoho bojíme, tak pred tým utekáme a neskúmame to. Miera svalnatých nôh: 100. Miera zmúdrenia: nula. Utekáme pred naším vlastným strachom. A ako môže niekto ujsť pred súčasťou sebou samého? 🙂 Čítať ďalej →