Podľa Lujana Matusa existujú tri stupne “videnia”. V tom prvom sa vidiaci prdúska so svojimi vlastnými želaniami: vidí, čo chce vidieť. Teda: nevidí, len si vyberá veci, ktoré sa mu interpretačne hodia, a ak sa mu nehodia, tak ich interpretačne skreslí. Toto je spôsob vnímania, v akom sa bežne pohybuje človek.

Prácou na sebe a svojich predsudkoch a vymazávaním vlastnej predstavy o fungovaní sveta sa stáva vidiaci prístupnejší pre zvyšok informácií (teda nie len tých, čo ho zaujímajú alebo sa mu hodia). Jeho študent v knihe popisuje pekný príklad: sadol si do taxíka a zrazu sa mu v hlave začalo točiť nejaké video, o ktorom síce vedel, že existuje, ale v živote ho nevidel. A vtedy pochopil, že si sťahuje informácie z hlavy taxikára.

Lujan Matus: Čítať ďalej →