Posudzovanie iných je jeden zo spôsobov, akým naše podvedomie v svojom stave permanentnej neistoty udržiava ilúziu, že je nadradené všetkému a všetkým, ktorých postretne. — Guy Finley
(Judging others is one of the ways in which the unconscious self, asleep to its unflagging sense of uncertainty, maintains the illusion of being superior to all that it meets.)
Medziľudské vzťahy sú častý zdroj stresu. A priznajme to, väčšina našich konfliktov s inými ľuďmi je výsledkom toho, že máme pocit, že od nich nedostávame dostatok pozornosti. Často nás trápia myšlienky ako: “Neprejavuje mi dostatok rešpektu.” “Nie je taký láskavý, ako by som chcel.” “Nezáleží mu na mne tak, ako mne záleží na ňom.” Sme nespokojní a nevieme sa toho zbaviť, pretože si nepripúšťame jednu vec: Čítať ďalej





Vo veciach, čo majú do činenia s poznaním, nám sústavne oplieskavajú o hlavu majstrov a žiakov. Ale niet majstrov. Niet žiakov. Sú len ľudia, ktorí zomrú, a jediný rozdiel medzi nimi je, že niektorí si to uvedomujú a iní nie. Skutočné poznanie, ktoré zmení spôsob, akým žijeme a zomierame, nemožno odovzdávať; dá sa získať len osobnou skúsenosťou. Knihy, majstri, školy a guruovia sú dobré pomôcky, len ak sme ochotní urobiť konkrétne kroky na nevyčerpateľnej ceste poznávania. 
Šťastie je naša vnútorná “makačka” a je to vec našej voľby. William Arthur Ward povedal:
Včera (áno, skutočne včera, pôvodný článok som z tohto dňa presunula na inokedy 😛 ) som získala kontrolu nad bolesťou. Prísne vzaté to nebolo včera, ale dlhší proces, a takisto to poznanie nenarástlo na mojom hnoji, ale koho to zaujíma? 😀 Ráta sa výsledok – a ten sa mi pozdáva!