Keď som sa nedávno spovedala, ako neslávne dopadli moje anjelské exkurzy, tak som na konci spomenula, že ma napadlo ísť sa spýtať Castanedu, čo za obraz si z tých všetkých zážitkov mám poskladať. Carlos Castaneda je čosi ako otec moderného bosoráctva a už je hodne dávno po smrti. Ja som sa k nemu prepracovala až keď už bol po smrti, cez knihu Esmeraldy Arana, ktorá obsahovala jej uplatnenie jeho postrehov.

Castaneda je fascinujúci tým, ako v sebe spája staré poznatky s deformáciou vnímania moderného človeka.  Dlho som voči nemu mala averziu, pri čítaní jeho kníh som plynule “lietala” od nechute k nadšeniu a späť, ale dnes pre mňa predstavuje ultimatívny zdroj toho poznania, ku ktorému sa našinec dnes už nedopracuje…

Čítať ďalej →