Kedysi som kdesi čítala, že zásady sú tu nie pre dobré časy, ale pre zlé časy. Aj Katie Weatherupová píše, že naša etika zaváži práve v situáciách, kedy si jej dodržanie od nás žiada obetu. Sama rozpráva, ako odmietla plne hradenú cestu do Škótska, pretože neopätovala romantické city toho, kto ju pozýval. Hovorí, že chcela byť schopná povedať “nepoužívam ľudí” miesto “nepoužívam ľudí okrem prípadov, kedy majú niečo, čo velice-prevelice chcem”. 🙂

Naša etika sa zakladá na niečom tak nehmatateľnom ako pocit dobrého/zlého. Je predovšetkým o tom, či zostávame v správnom (=vyváženom) vzťahu sami k sebe. Naša sebaúcta závisí od toho, či dokážeme žiť v súlade s našimi osobnými etickými štandardmi. A keď nemáme sebaúctu, nedokážeme sa mať radi. Čítať ďalej →