Dnes večer som sa pokúsila hodiť na papier krajinu, do ktorej som sa dostala na ceste domov zo služobky. Zadriemala som v aute a než som sa zbadala, videla som za očami krajinu. Bola totálne odlišná od mojich bežných vnemov zatvorenými očami – obvykle vidím buď akési tieňové pokračovanie cesty (a celkom presne vidím prichádzať premostenia alebo vidím pred nami autá – kamióny a malé vozidlá), alebo vidím zelené krajinky naokolo, prípadne vidím len oranžovozlatú energiu.

Dnes som miesto toho zbadala neónovoružové nebo nad temnými hnedými kopcami. Dostala som sa do tej krajiny dvakrát rýchlo po sebe; v prvom záblesku som videla len obrys hnedých kopcov oproti svietivému ružovobordovému nebu, v druhom akoby sa kopce trochu rozostúpili, boli to homole a bolo ich viac vrstiev odo mňa až k horizontu. Čítať ďalej →

Toto bude také neezoterické (a napriek tomu ezoterické 😛 ) rozprávanie. A mojím cieľom je totálne vás domotať, takže sa nečudujte… 🙂

Cez víkend sme hrali lílu, ale to teraz nie je dôležité. Dôležité je, že okrem hrania líly sme ešte robili aj zopár iných vecí. Využili sme, že Tina bola v Bratislave a bola ochotná ukázať nám kreslenie mandál i enkaustiku. A tak sme strávili dva nesmierne energetizujúce dni robením, skúšaním, jedením, kecaním i hrou. 🙂

Na mandaly som sa len prizerala, ale enkaustiku som si vyskúšala aj vlastnopaprčkovo. Tina doniesla všetky žehličky, perá, nástavce, vosky, papiere, špongijky a škrabadielka, čo sme na to potrebovali, rozložili sme sa u Terry na stole a frčalo sa… Čítať ďalej →